V predchádzajúcom čísle Slovenského Rybára ste sa mohli dočítať zopár zaujímavostí o histórii GPS (Global Positioning System) a základnom rozdelení sonarov v spojitosti s GPS. Ako vyplynulo z vašej odozvy, tak veľa rybárov prichádza práve k názoru, že samotný sonar je dobrá vec, ale veľké možnosti ponúka kombinácia sonaru s GPS a nehovoriac, keď je k dispozícii ešte aj nahrávanie. Dnes sa budeme venovať praktickému využitiu sonarov.
Príjem signálu
Pri navigácii vo všeobecnosti platí, že spoločné zariadenie sonar/GPS sa spolieha na príjem signálu zo satelitov. Z tohto signálu sú prerátavané všetky potrebné informácie. Preto v prvom rade, ak ich chceme mať, musíme zabezpečiť kvalitný signál pre naše zariadenie. Signál môžu oslabiť stromy, hustý dážď, aj naše telo, teda všetky prekážky, ktoré bránia voľnému “pohľadu” na oblohu. Preto je dôležitý správny výber miesta pre GPS anténu. Ideálne je ju umiestniť nad osoby a prekážky v člne. Napríklad na Oravskej priehrade sa dá bez problémov dosiahnuť presnosť cca 3 m, bez nejakých špeciálnych úprav (GPS anténa je na okraji člna). Ak nám sonar zobrazuje veľmi nepresne, skúsime anténu presunúť inde (pri zabudovaných anténach preložíme celý prístroj). Presnosť sa zvyšuje príjmom signálu na korekciu chyby WAAS (DGPS), viď obrázok. Keď zariadenie nebolo schopné prijať WAAS signál, bola nepresnosť 11 m, po príjme WAAS (DGPS) sa nepresnosť znížila na 2,7 m. Pokiaľ to vaše zariadenie umožňuje, tak automaticky prijíma korekčný signál (táto funkcia sa dá vypnúť).
Ukladanie miest
Jednou zo základných a najčastejšie používaných funkcií je ukladanie nových miest. Pri kombinovanom systéme sonaru s GPS je spôsob veľmi jednoduchý. Princíp je taký istý, ako keď sa plavíte člnom a na sonare zbadáte pekné miesto, tak rýchlo spustíte bójku, aby ste si ho označili. Pri GPS dvojitým stlačením tlačidla WPT (waypoint) je bod okamžite uložený do pamäte pod poradovým číslom, napríklad 01. Výhodou je, že okrem vás, nikto tento bod nevidí. Pri ďalšom, dvojnásobnom stlačení, sa nový bod uloží pod nasledujúcim číslom, teda 02. Body je možné v budúcnosti premenovať, alebo uložiť pod ľubovoľným názvom. Napríklad kapor, strom, zráz… Okrem toho vieme bodu priradiť aj grafickú značku zo zoznamu, ktorý je dostupný v ponuke sonaru. Grafická značka vizuálne reprezentuje daný bod, miesto, plochu (symbol ryby – lovné miesto, zástavka – našu bójku…).
Takéto značky nám urýchlia optickú orientáciu medzi uloženými bodmi na obrazovke sonaru. Od prvého uloženia bodu sú s ním automaticky uložené aj informácie o dátume a čase vytvorenia, GPS súradnice. Pri vlastnostiach bodu je zobrazená vzdialenosť od aktuálnej pozície.
Navigácia k bodu
Uložené body vyhľadávame taktiež klávesom WPT. Pomocou jeho stlačenia sa dostaneme do zoznamu uložených bodov, kde si vyberieme miesto, ku ktorému sa chceme dostať. Zoznam bodov je rozdelený v základných skupinách a tou sú moje body, mestá, krajiny, vody (jazerá, rieky, oceány). Po vybratí bodu, ku ktorému chceme byť navigovaní, potvrdíme výber klávesom ENT. Zobrazí sa vzdialenosť k navigovanému bodu a jeho súradnice. Zároveň sa zobrazí ponuka, ktorá zvyčajne obsahuje: ísť k vybranému bodu, nájsť bod na mape, upraviť ho (zmeniť názov, grafický symbol, súradnice….), alebo úplne vymazať. Po výbere “isť k bodu” (navigačnému) máme na výber zvyčajne dve možnosti navigácie a tými sú kompas, alebo mapa.
Navigácia pomocou kompasu
Treba ešte raz spomenúť, že ide o elektronický kompas, ktorý absolútne závisí od kvality prijímaného signálu. Tú môžeme neustále sledovať pomocou chyby pozície. Navigácia pomocou kompasu je jednoduchá a presná. Stačí si ju párkrát vyskúšať a rýchlo si ju osvojíme. Pri takejto navigácii je možné (v závislosti od modelu prístroja) použiť aj delené zobrazenie na obrazovke, napríklad kombinácia kompas/sonar. To nás pri navigácii ochráni pred nepríjemným narazením na plytčinu, prípadne počas navigácie nájdeme nejaké pekné miesto.
Navigácia pomocou mapy
Zobrazenie na mape je z “vtáčej perspektívy”, teda pohľad zhora. Mapa sa dá zmenšiť, zväčšiť, otočiť - teda prispôsobiť ju tak, ako potrebujeme a ako nám vyhovuje. V zobrazení vidíme presne pohyb - napríklad nášho člna v priestore vzhľadom na iné body (nami už uložené) a pokiaľ máme prístroj s podkladovou mapou, tak dráhu člna je možné vidieť a porovnávať s obrysmi priehrady, toku, atď.
Využitie GPS pri prieskume a archivácii nových revírov
GPS v kombinácii so sonarom s nahrávaním dokáže byť neoceniteľným pomocníkom pri prieskume nových, nepoznaných rybárskych revírov. Takáto informácia je využiteľná tak pre kaprárov, prívlačkárov či sumčiarov, ako aj pre správcov vodných tokov. Pomocou takýchto prístrojov je možné mapovať nánosy, výmole i prekážky v preskúmanej vodnej ploche. Ďalej sa dá zistiť aktuálna hĺbka a teplota v jednotlivých bodoch, pričom z takýchto údajov je možné jednoduchým spôsobom vyrátať priemernú hĺbku a teplotu (povrchovú aj hĺbkovú). Skúsení užívatelia počítačov dokážu z takýchto súborov (majú koncovku SLG) vytvárať prehľadové hĺbkové mapy (reliéfy), vrstevnicové mapy jazier a riek.
Z nasnímaných údajov je možné vytvoriť dokonalý trojrozmerný obraz zmapovaného úseku rieky, jazera, alebo rybníka s verným priestorovým zobrazením reliéfu, štruktúry dna, prekážok pod vodou a rýb. Tento priestorový obraz nám výrazne uľahčuje orientáciu na vodnej hladine a úplne presne určuje oblasť, v ktorej chceme loviť.
Najmä v chladných alebo horúcich letných mesiacoch je pre lov veľmi dôležitá teplota vody. Postupným meraním teplôt v sledovanom úseku získame obraz o jednotlivých vodných vrstvách, ktoré sa taktiež uchovávajú v zázname spolu s ostatnými spomínanými údajmi.
Pohyb člna pri nahrávaní je zobrazený na obrázku. Najlepšie výsledky dosiahnete, ak údaje budú zberané pokiaľ možno spojito. Ideálny pohyb na podrobný prieskum je zobrazený na obrázku.
Pre menšie vodné plochy, kde je väčšia kontúra dna na menšej ploche, môžete medzery medzi jednotlivými trasami zmenšiť na 5 až 10 m. Na väčších vodných plochách s menšími zmenami obrysov môže byť vzdialenosť 20 až 50 m.
Kvôli získaniu číslicových informácii z nahrávok budete potrebovať príslušný softvér. Sú to napríklad SonarViewer, SLG2TXT, ktoré sú distribuované zdarma.
Nahrávanie novej lokality
V tejto časti sa v krátkosti pokúsim priblížiť postup pri prieskume vytypovaného revíru. Na rybníkoch a tokoch je ideálnym pomocníkom nafukovací čln a elektromotor, ktorý nám zabezpečí rýchle a hlavne tiché premiestnenie. Najmä to tiché by som zdôraznil, lebo z vlastnej skúsenosti viem, že naše vody prázdnotou či nedostatkom rybárov na brehu netrpia. Väčšina z tých, ktorí tam sedia si myslia, že nafukovací čln s elektromotorom im poplaší ryby.
Treba si preto starostlivo vybrať termín, keď brehy nie sú až tak preplnené. Prieskum začínam vždy od najužšieho bodu vid obrázok. Po zapnutí sonar/GPS zariadenia, ak to dovoľuje, tak si navoľte delené zobrazenie, kde v jednej polovici obrazovky bude mapa a v druhej sonarové zobrazenie. Skontrolujte, či vaše zariadenie prijíma GPS signál a má zameranú pozíciu. Stanovište uložte do pamäte 2x stlačením WPT. Ak je miesto zadané v pamäti, tak môže začať pohyb po rybníku.
Pri elektromotore používam 3. - 4. rýchlostný stupeň. Ten mi zabezpečí rýchlosť okolo 5 km/h. Takže 10 ha rybník s priemernou šírkou 200 m a dĺžkou 500 m a pri vzdialenosti jednotlivých trás cca 10 m, dokážete zhruba za 2 hodiny úplne zmapovať. Dvojhodinový záznam zaberie asi 30 MB. To znamená, že pri štandardne používaných 64 MB kartách, vám vojdú približne dva 10-hektárové rybníky na jednu kartu.
Takúto nahrávku nie je problém prekopírovať na CD.
Využitie nahrávok
Pokiaľ sa vám podarilo vytvoriť nahrávku, môžete ju prehrať hneď v sonare, alebo plnofarebne doma v počítači. Takýto záznam môžete poskytnúť priateľom a známym, ktorí sa podľa neho môžu orientovať na zmapovanej lokalite. Ušetrí im to veľa času potrebného na skúmanie reliéfu dna, prekážok, množstve rýb, ako aj teplote vody.
Vytvorením nového záznamu nasledujúci rok môžeme presne zistiť zmeny v rybej obsádke, zmenu v povrchu dna, napríklad po veľkej vode, prípadne ďalšie neoceniteľné informácie.
Využitie nahrávania záznamov je veľmi praktické pri mapovaní viacerých, súčasne a rôzne zakŕmených lovných miest so sledovaním výskytu rýb v časových intervaloch.
Pre rybárske zväzy a organizácie, ktoré spravujú a udržiavajú vodné plochy, je užitočné nielen zistenie reliéfu a aktuálnej hĺbky dna, ale aj určenie priemernej hĺbky i teploty v tej-ktorej lokalite.
