Nejaké to vyžitie ponúka lov na súkromných vodách, ale tie sú zamerané väčšinou na lov pstruha dúhového. Úspech je daný špecifickou výbavou a často tieto vody treba navštevovať vo vzdialených lokalitách, čo je časovo i finančne náročné.
Pochádzam zo západnej časti Slovenska, z dolného toku Váhu, ktorý mi ponúka dokonalé podmienky buď v pôvodnom starom koryte, kanáli z elektrárne alebo hlavnom toku a v množstve jazier v okolí rieky, ktoré sú pozostatky po ťažbe štrku. Hoci mám sústredené skoro všetky duhákové súkromáky v okolí a aj do Čiech je to na skok alebo si zájdem na stredné Slovensko na nejakú riečku na potočáky. Tiež sa teším na naše vody, ktoré ponúkajú možnosti na lov všetkými spôsobmi prívlače s výskytom dravých rýb často trofejných parametrov.
V tomto článku sa s vami chcem podeliť o moje skúsenosti v love jednotlivých druhov na kaprových vodách na tečúcich a stojatých lokalitách.
Tradične najväčší tlak zo strany rybárov je na druhy s kvalitným mäsom. Čo si budeme nahovárať, štýl chyť a pusť je pre deväťdesiat percent členov MO SRZ neprípustná veličina a čo ich k tomu vedie, má mnoho faktorov. Jedným z nich je nedostatok času a tým pádom nedostatok skúseností, pár vychádzok za rok nestačí, aby sa rybár naučil z tvaru brehu, hĺbky vody a špecifických znakov určiť stanovište určitého druhu a úspešne mu ponúknuť nástrahu. Sú radi, ak niečo v hlavne silne prechytaných vodách ulovia. Prirodzene sa chcú doma pochváliť a hneď je potom ich koníček tolerovanejší. Medzi najcennejšie patria šťuka a zubáč. Šťuka pre svoju dravosť a športový zážitok pri zdolávaní, zubáč pre svoju tajomnosť života a hlavne náladovosť. V dnešnom článku sa zameriame práve na zubaňu.
Šťuka - V prvých dňoch sezóny je to najľahšie uloviteľná ryba, čo sa týka výberu nástrah a spôsobu lovu. Okolo vody je relatívne pokoj, hlavne väčšie kusy majú už svoje pevné stanovištia, v ktorých netolerujú žiadne jedince svojho druhu, obzvlášť menších rozmerov ako sú samy. Podľa počtu šťučej osádky opúšťajú toto teritórium len na veľmi krátke momenty a na krátku vzdialenosť. Lovia druhy, ktoré sa najviac vyskytujú v danej lokalite. Ak poznáme toto tajomstvo, sme o krok popredu a tým pádom môžeme prispôsobiť farbu nástrahy podobnú danej koristi. Stanovištia, ktoré sú často doslova pri brehu, sú buď v potopených stromoch, v okách v poraste, pod leknami alebo v prípade núdze len pri terénnej vlne na dne alebo pri kameni. |
Stále vidím lovcov robiť rovnaké chyby, ktoré vedú k negatívnym výsledkom.
Prídu na aute čo najbližšie k vode, pričom stačí buchnutie s dverami, hlučný príchod po brehu a toto všetko upozorní dravca na našu prítomnosť. Jeho zmysly vnímajú neprirodzené chvenie, na ktoré reaguje buď útekom alebo nedôverou na prácu nástrahy. Ak lovíme z brehu, hlavne na stojatých vodách, nástrahu sa snažíme ponúknuť z pár metrovej vzdialenosti od brehu alebo z boku. Na plytších partiách okolo brehu je vždy dobré použiť plávajúcu povrchovú nástrahu. Nemá význam orať dno gumou alebo inou ťažkou alternatívou, ktorou väčšinou zachytávame o pobrežný porast a riasy. Keď prelovíme pobrežie povrchovou nástrahou, môžeme skúsiť podľa hĺbky lokality nahadzovať i ťažšie potápavé druhy ako sú voblery, rotačky a stále zabudnuté ale výborné plandavky. Kde nám to dno dovolí, môžeme aj gumu.
Farbu volíme ako som spomínal, podľa druhu najhojnejšej potencionálnej koristi v danej lokalite alebo prirodzenej farby bežných bielych rýb.
Čiže tmavý chrbát a biele alebo svetlo modré telíčko v čistejšej vode. Vo večerných hodinách alebo skoro ráno je môj typ farba fire tiger alebo jasne červená. Takisto jednou z chýb je obehnúť celé jazero s jedinou nástrahou a bezducho okysličovať vodu.
Skúsme z jedného miesta viac nástrah, tým prechytáme celý vodný stĺpec a rýchlejšie zistíme na akú nástrahu je štuka naladená.
Nie je nič vzácne, ak si veľký jedinec v pohode zaradí do jedálneho lístka odrastený poter, keď ho je veľké množstvo a doslova v ňom pláva. Lov tejto drobotiny má zakódovaný od mladosti, veď na nej vyrástol a hlavne na bohatších, silne prechytávaných vodách dokážu prekvapiť tieto drobné nástrahy v podobe smáčika alebo strímra. Jedna z mojich perličiek. Pri love plotíc muškárením mi „sedemdesiatka“ veselo naháňala aj zobrala patentku, larvu pakomára. O rozmere tejto nástrahy si urobte predstavu podľa toho, čo sa z nej vyliahne. Prácu nástrahy sa vždy snažíme prirodzene prispôsobiť pohybu živej koristi. Nemá význam v letných vodách bohatých na korisť agresívne prelovovať úseky. Aby sme vedeli, ako sa nastražená „umelina“ správa, môžeme si ju vyskúšať pri brehu. Plávajúcu nástrahu môžeme ťahať s malými prestávkami alebo nechať na krátky moment bez pohybu. Dravec má záujem o poranenú korisť, na ulovenie ktorej minie čo najmenej energie. Naopak ťažké nástrahy, ako potápavý vobler, plandavka alebo guma je potrebné nechať občas prepadnúť cez stlpec, často príde záber práve vtedy. Po dotyku s dnom a následnom pohybe nahor. Snáď jediná nástraha, ktorá sa dá ťahať iba dvoma spôsobmi je rotačka: jeden je dobre - točí sa, druhý zle - nepracuje.
Výstroj na šťuku je podmienený rozmermi vyskytujúcich sa jedincov na lokalite. Dobre vieme, aká je situácia na našich vodách so štukou, vďaka lovcom na živé nástrahy. Jedinec cez 70 cm je už celkom fajn úlovok, takže nám postačia prúty okolo 240 - 270 cm. Podľa použitej nástrahy voblerové a plandavkové prúty s rýchlejšou akciou do 25 až 40 g. Na gumené nástrahy jemnejšie jigové prúty s ktorými hodíme i väčšie nástrahy z peria, ktoré sú často prekvapivo úspešné.
Použitie vlasca alebo šnúry? Je to často kladená otázka. Môj názor je, že vlasec vďaka pružnosti pri zdolávaní ryby hlavne v záverečnej fáze oveľa lepšie odpruží výpady a výskoky. Šťučia papuľa je tvorená okrem okrajov a jazyka veľmi tenkou blanou. Z tejto sa pri nepružnej šnúre často doslova vytlčie, hoci i tento problém sa dá eliminovať zladenou zostavou: akcia prúta- brzda navijaka- skúsenosti lovca. Vybrať navijak z dnešnej bohatej ponuky nie je problém. Prioritný je však model s kvalitným prevodom, brzdou a hlavne hmotnosť samotného navijaka. Hádzať s ťažkým modelom, ktorý nám navyše kazí akciu prúta je doslova za trest a po určitej dobe si to odnesie práca nástrahy a aj naša ruka.
Lanko používame pri love zásadne nenápadné, prednosť majú tenké kvalitné modely, ktoré nekazia prácu hlavne rotačiek. Ideálne sú lanká pletené alebo mono z wolfrámu.
Dokonalý je i fluorcarbon, hlavne na ťažšie nástrahy a do čistých vôd. Môj typ na záver: úspešne v zarastených vodách a leknových porastoch používam nástrahy s tzv. ofsetovým háčikom, čiže skrytým vo vnútri gumenej nástrahy. Výhodou je minimálny kontakt háčika s rastlinstvom. V týchto porastoch býva často stanovište štuky aj pri veľmi navštevovaných vodách. A prečo je na mojej bľúbenej štrkovni úspešná farba fire tiger? Lebo jedna z hlavných cieľových rýb je premnožená slnečnica pestrá, ktorú štuka, ostriež a dokonca pstruh dúhový s úspechom redukuje.
Dúfam, že som vám možno trochu pomohol s dosiahnutím úspechu na začiatku sezóny, hoci každá voda je iná, čo sa týka nástrah, ich farieb a potravných návykov rýb. Nie je nad osobné skúsenosti, ktoré získame pozorovaním prírody a hlavne rešpektovaním jej pravidiel.
Autor: Pavol Vašíček, člen SPORTS QUANTUM SPECIALIST FISHING TEAM SLOVAKIA