PAVOL VAŠÍČEK: Ako som sa našiel... Pri vode, samozrejme...

PAVOL VAŠÍČEK: Ako som sa našiel... Pri vode, samozrejme...

Pavol Vašíček je členom tímu SPORTS QUANTUM SPECIALIST FISHING TEAM SLOVAKIA. Špecializuje sa na techniku – ultraľahká prívlač. Ryby chytal na africkom pobreží a vo fínskych zálivoch, opáčil aj vody neapolského zálivu, maďarských jazier či dravosť chorvátskej Sávy.


Keď zalovím v pamäti - v tej časti, kde sú uložené moje najúžasnejšie zážitky z detstva - vynoria sa mi slnečné letné dni strávené u mojej starej mati počas letných prázdnin. Bývala na ulici, kde bol v každom dome aspoň jeden rybár chytajúci na miestnych vodách. Boli to všestranní lovci. Väčšinou používali výbavu podľa vtedajších možností, hlavne laminátky, bambusy, ale i rôzne handmade výtvory. Rovnako aj navijaky zvučných mien - TAP, Roen a kolečká, hlavne na dravce.

Chytalo sa prevažne na plávanú v jazerách, ktoré boli pozostatkom starého ramena Váhu. V rieke chytali pomenej. Nemala vtedy ďaleko od stoky vďaka okolitým podnikom.

Rybárov nebolo veľa. Každý mal svoje miesto. Rybačka mala ešte to svoje povestné čaro, čo sa dá dnes zažiť už veľmi ťažko. Ticho bolo ticho a jazerá boli plné rýb z prirodzeného neresu. Celé leto sa pri nich pásli husi, vďaka ktorým boli plné planktónu... Chytalo sa len na červy alebo rôzne cestá. Ťažší profíci na zemiak, po prípade na rybku. I v našej rodine boli rybári - matkini bratia. Boli už ale odsťahovaní, takže mimo. Len v komore zostal po nich poklad: dvojdielny štiepaný bambus a model, kde krabica bola snáď drahšia ako samotný navijak - legenda REX... a nejaké háčiky.

Moji vtedajší kamoši boli na tom ako ja. Buď chodili s rodičmi k vode alebo tiež dumali, ku komu by sa pripojili. Ale kto by si zobral niekoho takého ako ja k vode? Poznáte ma, čo som zač. A predstavte si ma, keď som mal nejakých desať - dvanásť rokov. Na všetko som šahal, skúšal, potrhal, pristúpil, padol do vody. Skvelá partia... Až raz som objavil tých správnych ľudí - trpezlivých, skúsených... Na dvore u babky bývala ešte jedna rodina, ako bolo vtedy zvykom. Stará tetka s dospelými synmi. Boli traja, ale doma bol vždy len jeden. I tak by sa do dvoch malých izbičiek nevošli. Boli na rôzne - dlhšie i kratšie - obdobia, ako vravela stará mať, pod tamtým komínom... Jediný komín bol v Leopoldove. Väznica...

Keď bol niektorý doma, vždy ma zobral za starými rybármi a vysvetlil základy. Pokojne by to ukázali väčšine rybárov i teraz. Vedeli čítať vodu, doslova boli doma na každom brehu. Úlovky mali rôzne, ale nechýbali väčšie sumce, šťuky, sem-tam kapor.


 
K Váhu som nechodil s nikým. Ten bol tabu. Mal som ho prísne zakázaný a dlho som mal pred touto riekou rešpekt. Ani som sa tam nepokúšal loviť. Prvé trofejné úlovky boli všetky ryby, ktoré sa mi podarilo uloviť. A nezabudnuteľné rybačky? Každá jedna v mojom detskom raji, kam som prišiel v prvý deň prázdnin a v posledný odišiel...

Jeden skvelý pán z Košíc, u ktorého sme bývali na jednej z našich akcií, nám objasnil, prečo nás to ťahá k vode. Chodíme si tam dobíjať energiu. A mal, samozrejme, pravdu. Som pri vode alebo vo vode každú voľnú chvíľu. Jedenásť vyplnených strán v prehľade hovorí za seba a to nerátam preteky. Pohárové i ligové, a to v najakčnejšom spôsobe lovu, v prívlači.
 



Oslovil ma hlavne spôsob, ktorý nie je o veľkých rybách, ale skôr o ich ulovení na najjemnejšiu výbavu a na najmenšie nástrahy, čiže ultraľahká prívlač. Ryba má v pamäti zakódovaný lov drobnej nástrahy z mladosti a nepohrdne ňou ani v dospelom veku. Rybačka je viac o úlovkoch ako o tom, celý deň naháňať ťažkým náradím nejakú trofej, a zvlášť v dnešnej dobe.


MOJE NAJ:

NAJ úlovky:

Moje naj úlovky pomocou tejto techniky sú v mojich začiatkoch zubáče s dĺžkou okolo sto cm, teda magické metrovice, ďalej sumec s hmotnosťou dvadsaťtri kg, nejaké šťuky do metra, bolene, pstruhy cez sedemdesiat cm, ale i kapor s hmotnosťou okolo sedemnásť kg na ultraľahkú prívlač. Potešil ma ale i jalec „šesťdesiatnik“ a samozrejme, ostrieže do 50 cm. Najviac si vážim úlovky veľkých pstruhov. V tých rybách je ešte kus divokosti. Sú to ryby jednej šance, len jeden pokus alebo nič...


NAJ miesta, kde chytal ryby:

Strávil som rok na africkom pobreží - v Líbii, ďalej som pobudol pol roka vo fínskom zálive, ryby som chytal v neapolskom zálive, na maďarských jazerách či chorvátskej Sáve.


NAJ vysnívané miesto na rybačku:

Veľmi ma láka lov morského pstruha na pobreží Dánska. Fakticky mi nič nestojí v ceste. Týždeň voľna, nejaké drobné a dúfam, že sa pošťastí.



MOJA RADA RYBÁROM NA ZÁVER:

Na mojich potulkách - či už so Sporťákmi na pretekoch alebo na samotných rybačkách - stretávam kopu ľudí s rovnakou diagnózou: prívlač. Od každého sa dá voľačomu priučiť. Stačí vedieť počúvať a získať si ich kamarátstvo. Potom tá rybačka stojí za to a nadobudne charakter životného štýlu.

 

Novinky e-mailom

Produkt bol pridaný do vášho košíka.

Facebook
Facebook
Facebook
Facebook
Facebook
Facebook