V januári to síce nebolo zlé, len neustály dážď a blato mi troška robili vrásky na čele. Koniec koncov rybám to bolo úplne jedno, ako sa ja cítim. Išli sme tam v prvom rade kvôli rybám, ktorým na počudovanie v zakalenej snehovej vode chutilo. Nechápem ich metabolizmus na tejto rieke.

A práve preto som si ani nevedel predstaviť, ako budú brať v lete. Deň D sa blížil a nemohol som sa dočkať odchodu na Sávu, nakoľko som už dopredu cítil, že to bude dobrodružstvo.

V nedeľu večer sme vyrazili a na druhý deň ráno nás už Sáva víta vo svojej plnej kráse. Úplne iný svet ako v januári. Voda je o 4 m nižšia ako v zime a čistá ako krištáľ. To je nádhera, všetko je zelené, voda pokojná. Už som sa videl, ako zdolávam s feedrom v ruke ryby. Už pri spúšťaní člna na vodu sa to všade hemžilo rybami. Sústavne sa vyhadzovali, ako keby čakali iba na nás. Tábor sme rozložili na odľahlom mieste pri vraciaku s hĺbkou od 6 do 14 metrov. Veľmi sa mi to nepozdávalo, lebo mám radšej pokojnú vodu a toto mi pripadalo skôr miesto pre sumčiarov. No veď skúsim a uvidím.  Rýchlo miešam krmivo. Volím kukurične pagáče namočene v melase a krmivo Sweet Breams, a Gardonsom plus kukurica sterilizovaná. Veril som, že ryby nenechajú na seba dlho čakať.  Po úvodnom zakŕmení desiatimi košíkmi som nahodil a sledoval špičku ako na pretekoch. Po minúte sa jemne zatriasla a prvý, asi 20 cm dlhý pleskáč je na brehu. Potom sa rozbehol kolotoč plotíc, pleskáčov a iných bielych rýb. Sumčiari, chystajúci sa loviť na podvodné plaváky mali radosť, že budú mať nástrahové ryby. Mňa to ale veľmi nenadchlo, lebo som čakal riečne ryby celkom iných rozmerov. Nedalo mi to, tak som poprosil Jožka o zmapovanie rieky a nájdenie miesta, ktoré by vyhovovalo mojim požiadavkám. Po preskúmaní vody sme našli asi 500 metrov proti prúdu skvelé miesto. Spadnuté stromy, hĺbka okolo 6 metrov a stály prúd.

To je to, čo hľadám. Po návrate miešam nové krmivo  Cripsi carp a Swee breams s posilovačom na pleskače tuti fruti a samozrejme pagáče a sterilizovaná kukurica. Po príchode na lovné miesto som nahádzal asi 10 gúľ vo veľkosti pomaranča pod čln, v predpoklade, že ryby natiahnu rýchlejšie na kŕmne miesto. K tomu som im pridal ešte dve hrste kukurice na ich udržanie na mieste. Prút som nahodil tak 15 metrov po prúde, pretože čln som mal uviazaný o strom zakliesnený v brehu. No poviem vám,  parádna rybačka je lov z člna. Máte možnosť sledovať správanie sa rýb, reakcie dravcov. Moje kochanie ukončil záber, ktorý bol úplne iný, ako tie pred tým. Špičku môjho Black viperu plynule ohlo do oblúka a ja som ostal očarený, lebo viem, že malá ryba takto neberie. Po zaseknutí a kopancoch som predpokladal, že ide o veľkého pleskáča. Keď sa ryba zjavila na hladine, skoro som odpadol. Lopata, ako odhŕňač na sneh. Toto sú ryby, pre ktoré sa oplatí navštíviť Sávu.

Po ďalšom pleskáčovi som čakal kolotoč záberov, ale tie prestali tak rýchlo, ako začali. Čo sa stalo? Kde sú ryby, keď neberú ani po opätovnom zakŕmení? To boli otázky, na ktoré som nepoznal odpoveď. Lov som po dvoch hodinách ukončil a nechápal som, čo sa stalo. Toto mi v hlave vŕtalo celú noc, preto som sa tam ráno vrátil. Tento raz som krmivo úplne zneutralizoval, bez pachov a posilňovačov. Použil som len chlieb s pomletou kukuricou a trochu sweat breams na pleskáče, v čom som nevidel problém.  Nasadol som do člna aj s kolegom Dávidom. Ukotviť čln sme museli čo najtichšie  a bez úvodného kŕmenia som nahodil košík plnený kukuricou. Po minúte mal Dávid záber. Po záseku sa cievka rozbehla a v podberáku sa objavila mrena. Čudoval som sa tomu, lebo sme veľa živej potravy nedávali. Dobre to začína. Po chvíli mám aj ja oblúk a krásny pleskáč je vonku. Nech to len vydrží. A vydržalo. Záber za záberom. Pleskáče do troch kíl a tak isto veľké mreny. Do toho nejaká plotica lesklá a ako bonus aj dvaja kapríci. Som šokovaný počtom záberov. Kto nikdy neskúšal lov z člna na divokej rieke, tak nech to určite skúsi. Je to adrenalín, zážitok, ako sa patrí, na ktorý sa tak ľahko nezabúda.

Vráťme sa k chutiam rýb na Sáve. Platí, že menej je niekedy viac. Koncentrované krmivá ich akoby plašili, a skôr brali úplne základné a prirodzené krmivo. Kukurica zmiešaná s chlebom. Zrejme majú chuťové receptory citlivejšie ako ryby u nás. Inak si to neviem vysvetliť a určite to vyskúšam aj u nás, ale na Sávu sa určite vrátim je to zážitok na celý život. Môžem to odporučiť každému, kto má rád divočinu a neobmedzené možnosti.  Náčine som mal Black Viper 390, navijak Black Viper, silon 0,22, košíky do sedemdesiat gramov a háčiky Mustad č.12. Všetko to super zvládalo výpady divokých rýb zo Sávy a feeder guma je neodmysliteľná. Tak nech ten čas beží, už sa neviem dočkať, kedy mi chlapci zo Sportsu oznámia, že na Sávu ideme zase.

Jaro Haššo