Myslím, že to bolo niekedy začiatkom augusta, keď som sa rozhodoval kam vyraziť na týždňovú rybačku. Nakoniec som sa rozhodol pre Malý Dunaj. Keďže som na tejto rieke v minulosti nikdy nelovil, skúsil som sa skontaktovať na kamaráta Juraja, ktorého som do tej doby poznal iba z facebooku. Juraj veľmi často uverejňoval fotky sumcov práve z Malého Dunaja, tak som si povedal, že on by mohol byť ten, kto mi poradí s výberom dobrého miesta a povie nejaké užitočné informácie o tejto vode. Už po telefonickom rozhovore sa mi zdalo, že Juraj bude správny chalan a ako sa neskôr ukázalo, nemýlil som sa. Dokonca sme sa dohodli, že rybačku podnikneme spolu.
Všetko už bolo teda dohodnuté! Deň pred odjazdom balím všetko potrebné do auta a snažím sa na nič nezabudnúť. Na druhý deň ráno okolo 5 hodiny ráno vyrážam a myslím, že cesta mi bude trvať asi dve hodiny nakoľko na streche auta veziem aj čln. S Jurajom som sa dohodol, že mu zavolám keď prídem do Tomášikova a on ma bude navigovať na miesto, kde mám ísť loviť a on sa o dva dni pridá ku mne a pôjdeme na iné miesto. Po dvojhodinovej jazde prichádzam do Tomášikova, kde zastavujem pri Malom Dunaji a volám Jurajovi, ktorý ma naviguje na miesto, kde samu v minulosti podarilo nachytať zopár pekných sumcov. Po príjazde na miesto ma prekvapuje dosť silný prúd vody. Vraj je to tu ale normálne. Na nič nečakám, rozbaľujem bivak, chystám prúty, dávam čln na vodu a idem si to tu dôkladne presonarovať. Sonar mi ukazuje hĺbku vody 120-130cm, čo ma dosť prekvapuje. Po pravde, čakal som, že to tu bude hlbšie. Snažím sa nájsť nejakú hlbšiu jamu, ale bezvýsledne. Neskôr sa púšťam do lovu nástrahových rýb. Darí sa mi celkom dobre, asi tak o hodinku mám nachytané pekné pleskáče zelenkavé, karasa, plotice. Počas celého dňa sa po vode preháňajú vodáci, preto prúty vyvážam až navečer, keď sa situácia na vode upokojí. Oba prúty vyvážam na protiľahlú stranu k tesnej blízkosti brehu, kde je veľké množstvo vodných tráv. Myslím, že práve tu by sa mohli sumce zdržiavať.Asi hodinu po zotmení mi prichádza záber. Zasekávam a na druhom konci cítim pekný ťah, ktorý ale o chvíľu povoľuje, keď zistím, že sumec je preč. „Škoda ale čo už“ povedal som si. Do rána už ďalší záber neprišiel. Ráno sťahujem prúty, pretože sa na vode začínajú objavovať prví vodáci. Deň si krátim lovom nástrahových rýb na feeder. Večer sa prihnala dosť silná búrka, ktorá ale netrvala dlho. Prúty som vyviezol na tie isté miesta ako predošlú noc. Sedím u prútov a rozčuľujem sa s komármi, ktoré mi už lezú fakt na nervy a nezaberá na ne ani repelent! Neskôr začína výdatne pršať a prší celú noc. Ráno mi volá Juraj, že o dve hodiny príde za mnou a pôjdeme na iné miesto. Nebol som z toho veľmi šťastný, pretože v takom daždi sa mi veci baliť nechcelo, ale nakoniec som sa premohol.
 |
 |
S Jurajom sme si hneď padli do noty a vedel som, že to bude dobrý parťák. Cesta na nové miesto trvá asi 20. minút. Pri pohľade na toto miesto som veľmi milo prekvapený. Je to tu ozajstná džungľa. Po pravej strane je veľká zátoka ,ktorá sa spája s hlavným tokom a aj voda je tu dosť hlboká. Dohadujeme sa, že na tomto mieste strávime dve noci, potom sa presťahujeme na iné. Začíname pomaly rozbaľovať tábor a chystať prúty. Večer, keď už máme prúty vyvezené, sadáme si do kresiel a debatíme. Ako inak, než o sumcoch. Hneď po zotmení sú sumce neskutočne aktívne a tak je tomu počas celej noci. Poviem vám, už dlho som nepočul niečo také. Určite nebudem preháňať, keď poviem, že asi každé dve minúty bolo počuť zaloviť sumca. No ale záber nie a nie prísť. Nad ránom, keď už sa slnko začalo predierať cez koruny stromov a svietilo na hladinu Malého Dunaja, sumce ihneď prestali loviť. Alebo že by nie? Jurajov prút sa začína ohýbať a rolnička sa môže zblázniť. Juraj zasekáva a po krátkom súboji má na brehu 113 cm fúzača. Pekne! Potešil nás! Pár fotiek a šup s ním naspäť do vody.
 |
 |
Ideme si ešte ľahnúť, no nie na dlho. Asi po pol hodinke prichádza záber na môj prút. Už za úplného svetla zdolávam 130 cm krásavca. Opäť pár fotiek a šup do vody. Tak toto bol pekný začiatok dňa. Takmer celý deň sedíme u feedrov a snažíme sa nachytať nástrahové ryby, ktoré ale vôbec nespolupracujú. Horko – ťažko sa nám podarilo uloviť zopár pleskáčov zelenkavých. Navečer sa k nám pridáva môj kamarát Mário, ktorý sa zasa venuje lovu kaprov. Sme teda zvedavý, či sa mu tu podarí nejakého toho šupinatého krásavca uloviť. Večer opäť posedávame a debatíme o rybách. Táto noc sa však vôbec nepodobá tej predošlej. Hladina je pokojná, len občas je počuť zalovenie sumca. Uprostred noci nás ale budí zvuk roľničky. Než som sa vymotal z bivaku, Juraj už má pri brehu sumca s dĺžkou okolo jedného metra. Hneď ráno sa púšťame do balenia vecí a na obed sa už presúvame na iné miesto, ktoré je aj pre Juraja dosť neznáme, lebo tam lovil zatiaľ len raz. Vopred nás ale upozornil, že ideme loviť na dosť plytkú vodu. Cesta trvala asi 30 minút a pred nami je naše nové miesto, kde strávime dve noci. Keďže už nemáme takmer žiadne nástrahové ryby ,púšťame sa do ich lovu. Počas celého dňa podpichujeme kamaráta Mária nech dnes kaprárky vymení za sumčiarky. Nakoniec sa to podarí a tak mu ja a Juraj požičiavame každý po jednom prúte, ktoré sme mali pri sebe ako náhradné. Večer, keď sa púšťam do vyvážania prútov, zisťujem, že nepotrebujem ani čln. Juraj mal pravdu. Voda je tu ozaj plytká a tak prúty vyvážam tzv. na pešiaka. Z nášho brehu na druhý som prešiel a voda mi bola maximálne po pás. Bol som dosť zvedavý ako sa nám bude na tomto mieste dariť. Po vyvezení prútov rozbaľujeme bivaky a chystáme si veci na spanie, keď v tom sa ozýva rolnička a Máriov prút sa začína pomaly ohýbať. Poviem Vám, bolo dosť komické sledovať Mária ako sa pasuje so sumcom. Spomenul som si v tej chvíli na seba, keď som pred rokmi zdolával svojho prvého sumca. Zrejme to vyzeralo takto podobne. Nakoniec sa ale Máriovi podarí sumca úspešne zdolať a dávame ho na podložku, kde mu nameriame rovných 115 cm. Asi o dve hodiny na to prichádza ďalší záber a opäť je to na Máriov prút. Hneď po záseku bolo zrejmé, že toto bude už o niečo väčšia ryba. Po 15 minútovom boji sa nám u brehu prevaľuje statné telo sumca. Vyťahujeme ho z vody, dávame na podložku a zisťujeme, že má krásnych 154 cm. Paráda! Nad ránom, keď už začalo vychádzať slnko mám záber aj ja, dva razantné kopance do prúta ma hneď prebrali zo spánku. Bežím k prútu, ktorý sa v stojane začína už pekne ohýbať. Chytím prút do rúk, razantne zasekávam, ale sumec je preč. Neviem si to vysvetliť, no ale čo už, stáva sa. Máme za sebou teda prvú noc na tomto mieste, ktorá dopadla v prospech Mária. Cez deň je neskutočné teplo, nič sa nám nechce, tak len posedávame v tieni stromov a relaxujeme. Nemôžeme sa dočkať večera. Konečne sme sa ale dočkali, slnko pomaly zapadá, rozpálená zem začína chladnúť a my ožívame. Máme pred sebou poslednú noc, pretože ráno balíme a odchádzame domov. Snažíme sa urobiť všetko čo najlepšie. Ako náhle sa ale okolitá krajina ponorí do tmy, začne padať hustá hmla a dosť sa ochladí. Stále dúfame v záber. Do polnoci sa nič nedeje, prepisujeme sa a ideme si ľahnúť. Do rána sa ale záberu nedočkáme. Nevadí. Aj tak máme za sebou vydarenú týždňovú výpravu. Sme spokojní. Balíme veci do auta, pripevňujeme čln na strechu, lúčime sa s našim novým kamarátom Jurajom a môžeme vyraziť domov.
 |
 |
Damir Crla
Black Cat Slovakia
