Ako si niektorí z vás pravdepodobne všimli, v tejto sezóne sme sa s Monikou rozhodli hladať a loviť kapry v rôznych častiach Európy.
Sezónu sme začali na maďarskom Balatone, pokračovali sme na rybníku Jakuba Vagnera v českom Kátlove a čerešničkou na torte bola španielska rieka Rio Ebro.
Samotná myšlienka našej expedície na Rio Ebro vznikla spontáne pri plánovaní letnej dovolenky. Prípravu sme obmedzili na minimum. Väčšina turistov, ktorí sa vyberú na rybolov do Španielska, predovšetkým na známu rieku Rio Ebro, si vyberie vhodnejšiu alternatívu dopravenia sa sem, a to lietadlom. My sme sa však rozhodli inak. Naša trasa viedla pozdĺž Azúrového pobrežia, hornatým terénom Provensálska a španielskym pobrežím Costa Brava, v ktorého tesnej blízkosti sa rozprestiera malebné pohorie Pyreneje. Spomienky na tieto krásne prírodné scenérie nám nik nezoberie, navždy si ich budeme pamätať. Po prejdení 2500km sme dorazili do Playas de Chacon. Mali sme sa tu stretnúť s Jarimom, ktorý nám prenajal loď a na začiatku nás oboznámil s miestnymi nariadeniami a rôznymi nebezpečenstvami, ktoré by nás mohli stretnúť.
Po prevzatí lode sme navštívili niekoľko potenciálnych miest, kam by sme sa mohli dostať autom a pritom by sme boli v úplnom ústraní. Nie je nič krajšie, ako si vychutnávať ranné a večerné kúpele mimo civilizácie. Počas štyroch nocí, ktoré sme strávili na Rio Ebro, nás navštívila len kontrola rybárskych povolení a divý rys, ktorý mi skrížil cestu, keď som vyšiel z lesného záchodu.
Počasie na Rio Ebro nebolo v júli príliš priaznivé. 44 stupňov v tieni a veľmi silný vietor. Pritom nemôžete ani odhadnúť, odkiaľ a kedy začne silno viac, čo sťažilo naše každodenné úsilie na vode. Počas dvoch dní sme videli na brehu a vo vode veľké mŕtve kapry. Ako sa neskôr ukázalo, prebiehal tu neres, čo nebolo pre nás príliš optimistické. Avšak tí, ktorí nás poznajú, vedia, že sa nevzdávame. V našom prípade sa to nikdy nestane. Prešli sme obrovské množstvo kilometrov, čo nás motivovalo k tomu, aby sme pracovali ešte tvrdšie na dosiahnutí záberov.
Rybolov v lete na Rio Ebro je skutočne vyčerpávajúci. Voda má viac ako 30 stupňov, čo spôsobuje veľmi rýchle vymývanie návnad a krmiva z lovného miesta. Každé 2 hodiny sme museli meniť nástrahy na vlascoch a ukladať montáže. Zakaždým šlo do okolia montáže asi 1 kg krmiva - ani som nevedel, ako rýchlo prešli dni naplánované na toto dobrodružstvo.
Španielske podnebie - západ slnka
Po troch dňoch, ktoré nás neuspokojili, sme zažili prvý záber španielskeho "pretekára". Tunajšie ryby majú veľmi dlhú bočnú líniu a silné mäsité husté fúzy, ktoré im pomáhajú lokalizovať potravu. Neodolal našej novej testovanej pelete (pozn. nové pelety od Tandem Baits), umiestnenej na veľmi bahnistom mieste na vonkajšej strane hrany koryta. Netreba ani dodať, že pre umiestnenie montáže do tohto miesta sme sa rozhodli na základe skúseností našich kolegov z tímu, ktorí lovia veľké kapry v riekach - a to konkrétne Róbert Rybczyński. Pri jednom z našich rozhovorov, kedy sme sa ho pýtali, kde by hľadal veľké kapry, nám tento nápad vnukol. To, že som človek, ktorý si pamätá všetko, čo sa týka rýb, je známe. Aj toto som si zapamätal a implementoval takmer 1: 1.
Vytipované miesta v blízkosti skál, kde sa kapor obyčajne loví v tejto oblasti, nedali počas 3 dní ani záber. Očividne, to bolo spôsobené tým, že ryby sa po nerese ešte nepresunuli na svoje zvyčajné miesta.
Sumec, ktorý bol rovnako v spektre nášho záujmu, tiež reagoval veľmi pomaly, čo bolo spôsobené tým, že sa živil vytretými kaprami, ktoré boli unavené z trenia. Nie je žiadnym tajomstvom, že napriek zákazu niektorí rybári ulovia na kapra svoje rekordné sumce. Náš sprievodca nám tiež navrhol, že v takej situácii, aká nás stretla na vode, najväčšiu šancu na ulovenie sumca nám poskytne lov na živú nástrahu. Tí, čo nás poznajú, vedia, že kaprom neublížime, a tým skôr ich nepoužijeme ako nástrahy. Nikoho neposudzujem ani neodsudzujem, pretože pre sumčiarov je kapor takou nástrahou, ako pre nás gulička, peleta alebo kukurica. Zostal som pri peletách a boiliesoch, čo nám večer na tom istom mieste vynahradil dlhý, chudý, vytretý kapor, ktorý nám napriek všetkému dodal veľkú injekciu dopamínu.
Prvý z Rio Ebro
Posledná noc prebiehala veľmi pokojne, až kým nám Monikin sumcový signalizátor okolo 5-6 hodiny ráno neoznámil, že sa niečo deje na jednom z dvoch prútov, ktoré doteraz mlčali štyri dni ako počarované. Vo vode sme videli nádhernú chvostovú plutvu sumca. Uvedomili sme si, že konečne nastal ten čas, kedy sa stretneme so zástupcom druhého rybieho druhu, o ktorý sme mali de facto záujem na svojej rybárskej výprave v Katalánsku. Po zaseknutí sa ryba okamžite vydala pozdĺž skalnatého koryta rieky. Zbalili sme sa a na člne sme sa vydali za ňou. Aj keď sumček, ktorý zatúžil po našej pelete veľkosti zaťatej päste, nebol rekordných rozmerov, mal som obrovskú radosť zo stretnutia sa s týmto rybím druhom.
Španielsky sumec v camou farbe
Štyri noci strávené na španielskej Rio Ebro boli čarovné. Samotná myšlienka toho, čo v tejto rieke pláva, je elektrizujúca natoľko, že verím až do samého konca ilúziam, že dnes bude ten deň. Sledovali sme filmy, ako každý ľahko a vždy chytil veľké množstvá kaprovitých rýb a monštruóznych „fúzačov“, neuvažovali sme však o jednej veci, že napriek všetkému je Rio Ebro rieka, hoci regulovaná mnohými priehradami, ale stále je to rieka. Bohatá na ryby, ktorá vám vie dať tú vysnívanú rybu. Plán na ďalšiu dovolenku môže byť iba jeden - Rio Ebro - pôjdeme tam a skúsime to znova na brehoch tejto krásnej rieky niekde na konci Európy.
Autor: Rafał Prejs
Dlho očakávaná ryba
Montáže
Pozostatky po nerese a vysokej vode
