Môj spôsob, akým sa mi darí loviť sumce touto metódou je trochu odlišný, ako Andrejov. Lovím v hĺbkach prevažne 4-6 metrov a pri vábení používam vábničky s menším klobúkom. Nástrahu vediem max. 1m nad dnom. V jednej sérii dávam 3 až 5 úderov v rýchlejšom tempe. Zmyslom môjho štýlu vábenia nie je zdvihnúť rybu do stĺpca, ale predovšetkým upozorniť zaľahnutého sumca na nástrahu ,ktorá pláva priamo nad ním, alebo v jeho blízkosti.
![]() |
![]() |
A tu už nastáva trochu iná dimenzia rybolovu, pokiaľ pri vábení používate sonar a natrafíte na rybu, ktorá vám z dna vyletí priamo po nástrahe.
Je to zlomok sekundy, kedy z dna vyletí tenká červená čiara, ktorá vzápätí pod nástrahou zhrubne ,vyfarbí sa na svetložlto, vy sa pozriete na špicu prúta a tá sa už pomaly plynule ohýba k hladine. Nasleduje zásek a pri veľkej rybe nekompromisný ťah, ktorý Vás pomaly začína točiť s celým člnom.
Toto je čaro lovu s vábničkou , neuveriteľný adrenalín spojený s vnímaním podvodného sveta. Sú to zážitky, na ktoré sa nezabúda.
![]() |
Pokiaľ sa venujete dlhší čas tomuto rybolovu, tak dokážete za pomoci sonaru pri vábení ,podľa pohybu akým sa Vám sumec zdvihne z dna k nástrahe na 90% odhadnúť, či záber dostanete alebo nie.
Nesúhlasil by som s názorom, že sumec na vábničku reaguje len v určitom období. Chytil som sumce v každom mesiaci od mája do októbra. Akurát v období trenia býva v jednotlivých revíroch hluché obdobie,
preto treba sledovať teplotu vody taktiež v malých vodných nádržiach. Práve tie nás môžu často potešiť pekným úlovkom, keď sa nám na riekach nedarí.