Rybárska Televízia 23/2020 - Rybie zmysly

27.11.2020 07:11 Zobrazení: 312×

Zišlo vám už niekedy na um, ako vlastne ryba hľadá potravu, ako vidí vašu nástrahu a prečo ešte nezareagovala? 



 

Možno vám ako rybárovi pri čakaní na záber niekedy zišlo na um, ako vlastne ryba hľadá potravu, či vašu nástrahu vidí a prečo ešte nezareagovala. Priznáme sa, tieto otázky nám občas vírili hlavou na našich rybačkách. Rovnako však aj Patrikovi, ktorý sa rozhodol prísť veci na koreň a preskúmal jednotlivé rybie zmysly.

V 23. epizóde Rybárskej Televízie sa venujeme práve jednému z rybích zmyslov, a to zraku. Povieme si niečo o tom, ako vidia ryby, či vidia farebne, prečo majú šťuky a pstruhy veľké oči a sumci malé, prečo sa zubáčom a ostriežom lesknú oči ako vzácne perly a veľa ďalšieho. Že je to naozaj pozoruhodná téma, to uvidíte v relácii a záverom prezradíme, ako vlastne funguje postranná (bočná) čiara.

 

Prajeme vám príjemné sledovanie

Nezabudnite zdieľať túto reláciu svojim priateľom. Oceníme vaše zdieľania a komentáre k tejto epizóde na našej fanpage Rybárska Televízia na Facebooku.

 

 

Vítam vás v Rybárskej Televízii. Dnes budeme riešiť takú zaujímavú a
netradičnú tému, na rybách je potrebné, aby sme sedeli veľmi ticho.
Ryby plaší hluk a dupot. Ale málokedy sa zamyslíme nad tým, že ryba
nás môže aj vidieť. Paťo, ako je to so zrakom rýb? Ako vidia ryby?

Oči rýb sú odlišné od očí cicavcov. Musia ich mať prispôsobené na to,
aby videli pod vodou, kde sú iné svetelné podmienky ako na vzduchu v
atmosfére. Voda odráža až 90% slnečných lúčov, t. zn. iba 10%
slnečných lúčov sa dostáva do vody, ktoré ryba môže využívať na to,
aby videla. 

Ryba vidí farebne alebo čiernobielo?

Tejto téme sa venuje množstvo vedeckých prác, vypracovalo sa množstvo
článkov, kníh. Prevažne zahraničná literatúra rieši túto otázku. Je
potvrdené, že ryby vidia farebne. Keď ideš na ryby, tak používaš
rôzne farby krmív, povedzme máš tú istú príchuť krmiva, v červenom ti
ryby berú, ale v čiernom nie. Takisto je to s dravcami. Budeš chytať
zubáče na oranžovú gumu, to ti vezmú, vymeníš za zelenú a už ti
neberú. Všetko je to na základe toho, že ryba má anatomicky
prispôsobené oko na to, aby farebne videla. Je to vedecky dokázané. V
oku sú nervové bunky, tzv. tyčinky a čapíky. Tyčinky sú bunky, ktoré
sú na čiernobiele videnie a čapíky sú bunky, ktoré vnímajú farebné
videnie. 

Dobre, ale ako mi vysvetlíš to, že nahodím v noci do vody, keď je
absolútna tma. Tá ryba rozozná tú farbu aj tam?

Ako ktoré ryby. Povedzme napr. zubáč ich za šera dokáže rozoznávať,
pretože zubáč má v oku tzv. zrkadlovú vrstvu. Je to vrstva, ktorá sa
anatomicky nachádza za sietnicou. Sietnica prijme prvý lúč z toho
svetla, tú prvú škálu toho svetla, na zrkadlovej vrstve sa to odrazí,
ako keby sa zdvojnásobí videnie. T.zn. to, čo ty za šera vidíš, tak
ryba toho vidí dvojnásobne viacej. Takisto oči majú prispôsobené aj
iné druhy rýb, ďalej srnky, mačkovité šelmy, mačky to majú. Im v tme
ako keby svietia oči, je to vlastne zrkadlová vrstva, ktorá sa odráža
od toho oka.
     
Niektoré zvieratá vidia len pred seba. Napr. aj kone majú takú klapku
na očiach, aby videli len pred seba, ako je to teda s rybami, ryba
vidí pod akým zorným uhlom alebo vidí do diaľky, do blízka alebo ako
to je.  

Ryba má uložené oči po boku hlavy a má priestorové videnie. U rýb sú
slepé body hlavne pod tlamou a za chvostom, ale napr. taká šťuka
alebo iné dravce dokážu loviť aj v týchto slepých bodoch aj vďaka
iným zmyslom, ktoré majú, ako sú sluch a bočná čiara, kadiaľ
prijímajú tie vibrácie. Tak vie presne, kde sa tá korisť nachádza. Čo
sa týka videnia nad vodu, tak ryba vidí nad vodu pod uhlom 97,6
stupňa. Ryba nevníma človeka takého, aký tam je, ona vníma len obrysy
a hlavne vníma pohyb, to znamená, že keď sa nebudeš hýbať, nemusí sa
splašiť, ale trošku sa pohneš, to rybu vyplaší. 

Teraz sa poďme venovať dravcom, napr. čo taký úhor, sumec. Oni majú
úplne zanedbateľné, miniatúrne oči, čo tým vlastne môžu vidieť?

Podľa veľkosti očí môžeme ryby rozdeliť na dva druhy. Sú ryby, ktoré
využívajú zrak na lovenie a celkovo na prijímanie potravy a potom sú
ryby, ktoré tieto oči nevyužívajú, namiesto toho majú vyvinuté viacej
iné zmysly. Tie ryby, ktoré sú tzv. slepé, patrí úhor, sumec, ktoré
majú strašne malinké oči, tieto ryby nevyužívajú zrak na lovenie.
Využívajú hmat, bočnú čiaru, sluch, čuch a využívajú chuť. Kdežto
potom sú ryby, ako sú napr. pstruhy, ostrieže, zubáče, šťuky, ktoré
narozdiel od týchto nočných rýb využívajú zrak na lovenie a majú
veľké zrenice. Podľa toho sa dá zistiť, či ryby využívajú zrak na lov
alebo nie.     

Niektoré ryby sú prispôsobené svojou farbou prostrediu, v ktorom sa
nachádzajú. Za toto môže zrak?

Áno, ryba sa prispôsobuje tomu, čo vidí. Povedzme napr. ryby, ktoré
sa nachádzajú v kalnej vode, tak sa prispôsobujú tomu, čo vidia. Oni
vidia vlastne len také šedo-hnedé a vlastne sa tomu prispôsobuje.
Kdežto keď máme šťuku chytenú, povedzme v krásnom čistom štrkovisku,
tak bude v nádhernej farbe, aby sa prispôsobila tomu okoliu. Vidí
všetko také jasné, všetky pestré farby, ktoré sú vlastne pod vodou,
tak ona sa tomu prispôsobuje. Podľa toho môžeme rozlíšiť, z akej vody
je tá ryba. Povedzme aj zubáče budú v kalnej vode takí šedí, ako keby
špinaví, kdežto v čistej vode budú takí krásni, vyfarbení. Takisto je
to s ostriežom a potom ďalej ešte ryby, ktoré sú slepé, tak väčšinou
sa ľúbia sfarbiť do čierna. Nič nevidia, tak tomu sa prispôsobia a sú
potom čierne. Napr. čierna šťuka býva, niektorí kapri bývajú čierni,
väčšinou sa to spája s tým, že sú slepé.   

To znamená, že keď niekto chytí tmavosfarbeného kapra až do čierna,
tak buď žije v bahne alebo má zlý zrak?

Väčšinou je to tomu prisudzované. 

Spomínal si, že ryby majú oči stavané dosť špecificky, z čoho sa
skladá oko ryby?

Oko ryby sa skladá z podobných častí ako oko cicavca. Len je inak
prispôsobené na videnie. Povedzme človek alebo aj iné cicavce majú
zrenicu, ktorá sa zužuje a rozťahuje, kdežto ryby majú zrenicu
širokú, aby čo najviac toho svetelného žiarenia alebo tých svetelných
lúčov prechádzalo do toho oka. To znamená, že anatomická štruktúra
oka je taká, že navrchu je rohovka, potom je prvá očná komora, potom
by tam mala byť šošovka a potom je zadná očná komora. Cez sklovec
prechádza slnečné žiarenie, šošovka slúži na zaostrovanie. Vzadu na
zadnej stene oka by sa mala nachádzať sietnica - časť oka, ktorá
zabezpečuje, že ryba niečo vidí. Ryba nevidí ako človek, že my vidíme
farbu, že modrá je modrá, oni môžu tú farbu vnímať inak. V oku majú
tie bunky, ale podľa toho, že na sietnici majú tyčinky a čapíky, je
potvrdené, že oni vidia farebne vďaka týmto bunkám. Tá sietnica sa
skladá z veľkého množstva nervových buniek, ktoré prijímajú svetelné
lúče v rôznych frekvenciách. Podľa toho, aká je to frekvencia, vidia
farbu, toho, akého je materiálu, čo oni vnímajú. A ako to prechádza
týmito nervovými bunkami, tak to prechádza ďalej a ďalej, celé sa to
šíri tými nervovými bunkami a keď príde do nervu a ten nerv príde do
mozgu, tak prichádza k spracovaniu obrazu toho, čo tá ryba vidí.  

Ale niekedy majú ryby osadené alebo vsadené oči do hlavy úplne inak.
Ako napr. šťuka ich má skôr dopredu, kapor ich má skôr do boku, nie
všetky ryby majú oči vsadené rovnako tak ako človek. Aký toto má
význam? Vidia potom v rozdielnom uhler?

Každá ryba vidí inak. To znamená, oni majú tie oči prispôsobené na
to, čo majú vidieť, na čo to majú používať, ako sme už spomínali. To,
že majú vlastne inak uložené oči, povedzme napr. tolstolobik má oči
uložené skôr dole, on vidí parádne do strán. Má pestré videnie, ale
bude mať väčší slepý bod pred sebou a slepý bod za sebou. Kdežto
šťuka, ktorá má oči uložené skôr hore a vpredu, ona bude vidieť
parádne a trošku zhoršené videnie bude mať za sebou. Postrannú čiaru
má na to, aby vnímala to, čo sa deje za ňou. To znamená, že všetky
tie vibrácie vníma tými inými zmyslami a na základe toho sa dokáže v
tej vode správať. Či už brániť alebo loviť.

Ktorá ryba alebo dá sa podľa tohto zistiť, ktorá ryba nás najskôr
uvidí alebo pred ktorou si musíme dávať najväčší pozor, aby sme sa
nehýbali a tak? Je to dravec, je to kapor, je to plytká voda, je to
hlboká voda, ako je to?

Lepšie videnie sa rybám prisudzuje hlavne v plytkých vodách, t.zn. že
na plytkej vode si musíme dávať lepší pozor pri pohybe na brehu, pri
pohybe aj vo vode, aby nás ryba nezbadala. Čo sa týka druhov rýb, tak
veľmi dobrý zrak má vyvinutý pstruh potočný, šťuky, zubáče a
ostrieže. Akonáhle nás spozorujú, tak sa aj rýchlo splašia.  

Často spomínaš, že nejakým prídavným okom ryby, je bočná čiara. Ryba,
keď pozerá dole, bočnou čiarou zistí, čo je hore a naopak. Čo je
vlastne bočná čiara za orgán a na čo slúži?

Je to tzv. šiesty zmysel rýb, ryby majú 5 základných zmyslov, takisto
ako človek, je tam zrak, čuch, sluch, chuť a hmat, šiestym zmyslom je
tá bočná čiara. Je to prídavný zmysel u rýb. Nachádza sa po boku
ryby, povedzme šťuka to má také prerušované, belička alebo iné ryby
majú krásne vyvinutú čiaru, ktorá ide po boku. Bočná čiara je systém
kanálikov, kde sa nachádza tekutina a sú tam nervové bunky. Z
vonkajšieho prostredia idú rôzne vibrácie, povedzme, keď ty dupneš,
dotkneš sa niečoho alebo povedzme vlnky budú robiť nejaké vibrácie,
všetko sa to odráža vo vode. Vo vode sú vibrácie intenzívnejšie a
šíria sa rýchlejšie, lebo vo vode je väčšia hustota ako vo vzduchu.
Tým pádom sa to šíri rýchlejšie, ryba to vníma prostredníctvom bočnej
čiary, kde sa rozvibruje tá tekutina a tie signály prichádzajú na tie
nervové bunky, ktoré sa nachádzajú v týchto kanálikoch a odtiaľ to
ide do nervových dráh a odtiaľ to ide do mozgu a ryba spracováva tie
vibrácie.

Jedna otázka z praxe, možno budeš to vedieť zhodnotiť aj keď len
hypoteticky, ale napr. záber zubáča, keď sa loví na mŕtvu alebo živú
rybku, zubáč potrebuje k tomu, aby sme ho mohli uloviť, dlhšie ťahať.
Stalo sa veľakrát a rybári na to upozorňujú, že zubáč ťahá a udica je
v stojane, akonáhle ju chytíš do ruky, že sa na to pripravíš, tak on
prestane ťahať. Je možné, že sa prútom a vlascom dostane k nemu, že
to môže zachytiť bočnou čiarou, že vtedy to pustí?

Môže to byť jedna z hypotéz, vďaka čomu ten zubáč môže pustiť tú
rybku. Inou možnosťou je, že ty ako chytíš udicu, urobíš jemný odpor
a zubáč nemá rád odpor. Ďalšou vecou, ktorou by som ti možno trochu
oponoval, je, že veľa rybárov chytá zubáča tak, že ho necháva zažrať.
Čo potom ale s tými malými zubáčmi, ktorí sa zažierajú. Povedzme, má
40cm, zhltne rybku do krku a niekto ho sekne. 85% až 90% rýb, ktoré
sú takto zaseknuté, zomrú, pretože sa im zošije pažerák. Keď rybár
správne napichne nástrahovú rybku, povedzme za chrbtovú plutvu alebo
za chvost, nemusí vôbec čakať na to, či zubáč ťahá za to. Hneď ako
začne ťahať, treba ho seknúť. Keď človek to má dobre urobené, tak
zasekne každú rybu, možno každého druhého. 

Samozrejme, legislatíva, bohužiaľ, upravuje aj tento stav. Ak sa nám
to náhodou stane, tak len pripomínam, že ryba, ak by bola, ako to
nazývame, zažratá, t. zn. má háčik v pažeráku alebo trojháčik,
dvojháčik, tak legislatíva nám prikazuje bez toho, aby sme ju, keď
vidíme, že nemá lovnú mieru, my ju musíme pustiť, aj keď je poranená.
To znamená ale, že nie každý má byť lakomý a teraz silou-mocou z nej
dolovať háčik, lebo jej vážne dotrhá vnútornosti, je lepšie, keď sa
ustrihne háčik alebo od silónu odhryzne alebo odpáli. Proste, je
lepšie nechať háčik v rybe, ako jej ho vyťahovať, lebo v jej vnútri
odhrdzavie a zanikne. Ale keď jej to vyťahuješ, tak ju tak poraníš,
že uhynie. Ako si ty povedal.

Áno. Druhá vec je, že napr. sa ti môže zubáč zažrať a ty ho aj
sekneš, háčik má v pažeráku a môže bez problémov prežiť. Ty vidíš, že
je zažratý na rybku, odcvakneš to, on môže prežiť. Problém je vtedy,
ak sa mu zošije pažerák. Vtedy on nemôže prijímať potravu a skape nie
na to, že by tam mal pichnutý háčik, ale na to, že nedokáže prijímať
potravu, čiže od hladu zomrie.                

 

 

 

Páčila sa vám táto epizóda relácie Rybárska Televízia?

Nezabudnite dať lajk a zdieľanie. Budeme radi, ak sa so svojimi pripomienkami na reláciu podelíte  na našej fanpage Rybárska Televízia na Facebooku, kde nám zanecháte komentár. Svoje návrhy, pripomienky a postrehy môžete písať kolektívu RTV tiež na e-mail: relacia@sports.sk.

 

 

Zaujímajú vás ďalšie rybie zmysly? Prečítajte si o jednotlivých rybích zmysloch, ako sú sluch, hmat, zrak či čuch. V poslednom článku sa pozrieme na šiesty rybí zmysel, a to bočnú čiaru. Kliknite sem



Zdieľajte aj túto reláciu svojim priateľom -  nech sa aj oni dozvedia nové tipy, ktoré môžu vyskúšať pri vode v novej sezóne :)

 

Navrch stránky