Rybárska Televízia 15/2019 - lov sumca vábením a jazerný lov pstruhov

02.09.2019 12:17 Zobrazení: 2223×

S Michalom Jakubekom sa vydáme na vodu a budeme loviť sumce na vábničku. Ukážeme si aj jazerný lov pstruhov a sprievodcom nám bude ligový pretekárJaroslav Petríček, ktorý nám prezradí aj niekoľko tipov na účinné vedenie nástrah.

 

Prajeme vám príjemné sledovanie a ak sa vám relácia páčila, zdieľajte ju svojim priateľom.

 

 

PM: Vítam vás v ďalšej časti relácie rybárska televízia. Dnes spolu s Mišom Jakubekom vám povieme niečo o love sumcov na vábničku. Michal sa tomu venuje. Je to taký adrenalínový šport, dá sa tomu tak povedať. Michal, ako by si to zhodnotil? Čo to obnáša?

MJ: Je to aktívny lov sumca. Toho sumca treba hľadať so sonarom. Je tam veľa práce so sonarom, nádväzce a vždy mu treba ponúkať nástrahu a skúšať a skúšať.

PM: Vábnička alebo lov na vábničku je veľmi starý. Začínal som s tým veľmi dávno. Sumce sa vycvičili, majú to obkukané podľa mojich informácií. Ja už osobne nevábim. Určite sa to už nejako zmenilo, takže na čo si treba dávať najviac pozor?

MJ: Je ťažké vyvábiť väčšieho sumca. Je tak zvyknutý a opatrný, že má problém sa vlastne zdvihnúť. Aj keď sa zdvihne, tak je problém s tou nástrahou. Príde k nástrahe, proste zíde dolu, lahne a je koniec.
 
PM: Dokážeme nejako ovplyvniť úspech použitím nejakého konkrétneho typu vábničky?

MJ: Vábničiek máme veľa druhov. Rozdeľujú sa na malú hlavu, plochú... Sú rôzne druhy.

PM: Poďme viac do hĺbky. Bavme sa hneď o tom na akú hĺbku akú hlavu?

MJ: Ja mám napríklad 3 druhy vábničiek. Picolo, s plochou hlavou a s dutou hlavou - to je vypuklá s jamkou. Picolo je tak na plytkú vodu, aby tam neboli zbytočné duté zvuky, ktoré idú až do hĺbky. Čím väčšia hlava, dá sa urobiť aj slabší zvuk ale je lepšie s väčšou vábničkou a na tvrdo.

PM: Dobre, ukážeš nám to priamo v praxi a čo intenzita úderov?

MJ: Každý podľa seba. Niekto dáva 3 pauza, niekto 4 pauza. Keď si v unášaný v prúde napr. na Dunaji, tak tam treba dávať, tam ideš. Niekto búcha 3 údery a 2 akoby vynechal. Ja búcham tak, ako vidím rybu. Pokiaľ sa mi zdvihne ryba, prestanem búchať lebo sumec má tendenciu že ak sa dvíha a buchneš zalahne späť a koniec. Tak mu chvíľu nechám a keď vidím že ide na dno, že nereaguje na nástrahu tak mu jemne pribuchnem nech ho trochu vyprovokujem.

PM: Toto je veľmi dôležité vedieť čo si povedal a ďalšia dôležitá vec je do akej hĺbky treba spúštať nástrahy?

MJ: Ja začínam v strede stĺpca s tým, že keď vábim, vidím do akej výšky od dna sa zdvíhajú sumce. Podľa toho pracujem s nástrahou. Buď mu pustím nižšie alebo vyššie.

PM: Aká je prax? Veľké sumce sú skôr pri dne alebo chodia k hladine? Alebo malé sumce chodia k hladine? Ako to je?

MJ: Už sa mi stalo, že som veľkého sumca z 12,8 metra som dal na 5 metrov. Ale skôr tie väčšie sumce sú na dne.

PM: Aká nástraha je najlepšia?

MJ: To je ťažké povedať. Ja to striedam. Keď nechcú nadáje, dávam rosňáky (dažďovky). Pokiaľ nechcú rosňáky, dám živú rybku. Iná voda, iná nástraha.

PM: Veľmi dôležitá je montáž lebo je rozdiel použiť trojhák, jednohák. Takže ako to je?

MJ: Podľa nástrah. Napríklad teraz máme úplnu klasiku. Kto vábi, každý to pozná. Je to olovo, nádväzec a háčik. Ja používam na vábenie jednoháky. Sumce sú už opatrné a človek skôr zakryje jednohák ako trojhák. Druhá montáž, to je na chobotničku. Tá je účinná lebo  hrkalky alebo chápadlá viac vyprovokujú sumca. Ale niekedy ani to nezaberá.

PM: Nebudeme zdržiavať a nebudeme sa baviť v teoretickej rovine. Budeme sledovať sonar. Budeme určite vábiť a snímať aj po zotmení. Takže, vždy keď sa na sonare niečo zaujimavé objaví, tak Michal vám to okomentuje.
MJ: Podarilo sa nám vyvábiť prvého sumca úplne z dna. Pekne sa zdvihol, zakrúžil a Pačky mal pekný záber. Pokračujeme ďalej a uvidíme čo nám noc prinesie. Držte palce. Na sonare vidieť ryby sa zdvíhať ale zatiaľ nič - moc, nástrahy odmietajú. Momentálne sa presúvame na iné miesto. Skúsime okolo mosta a pod mostom. Momentálne sme prešli úsek približne 500 metrov. Videli sme na sonare pár pekných kúskov, ale bohužiaľ aktivita rýb je takmer nulová. Príde, popozerá si a odíde. Zalahne alebo sa drží s vábničkou. Znovu sa zdvihne ale nežerú - asi to ochladenie.  Keď bude pár dní teplejšie pôjdeme znovu na vodu a uvidíme či skončíme lepšie ako dnes. Majte sa pekne, dobrú noc.

PM: Tak, mali ste možnosť vidieť ako nám brali sumce na Slňave. Mohlo to byť aj horšie a samozrejme mohlo to byť aj lepšie. Teraz zmeníme úplne tému a vrátime sa k pstruhom. Minulý týždeň vám Jaro Petriček vysvetlil niečo o nových umelých nástrahách v relácií Extra. Teraz vyskúšame na to aj niečo uloviť. Povedz nám niečo o jazernom love pstruhov alebo o love pstruhov na stojatých vodách.

JP: Jazerný lov pstruhov alebo lov pstruhov na stojatých vodách má tradíciu väčšiu, ako si ľudia myslia. Prvé preteky sa začali robiť pred 20 rokmi. Konkrétne na vodnej nádrži Čerenec, kedy to partia nadšencov opozerala v Česku a začali tzv. gulášové preteky. To znamenalo, že sa nasadil pstruh dúhový na rôzne rybníky a ľudia za pomoci či už rotačných blinkrov, plandaviek, gumených nástrah sa snažili uloviť pstruha. Od tej doby sa lov pstruha posunul míľovými krokmi. Vznikli tu rôzne ligy. Vznikla tu Trout Area, ktorá má medzinárodné zastrešenie. Chytá sa svetovo, sme súčasťou európskeho turné ako je Atlas. Chytajú sa preteky v Taliansku, chytajú sa na Ukrajine, v Rusku, v Japonsku a Slováci patria k svetovej špičke. Tak ako v prívlači samotnej sú Slováci viac násobní majstri sveta, tak aj v pstruhovej prívlači patria Slováci medzi svetovú špičku. Tak ako som povedal, tento lov sa posúva míľovými krokmi vpred.

PM: Ideme loviť na aromatizované nástrahy. Minule si nám ich predstavil, ako treba viesť tieto nástrahy? Kam ich treba hádzať? Ako ich rybám ponúkať? Aby človek, ktorý si tú nástrahu kúpi vedel čo s ňou má vlastne robiť? Ako ju napichovať ... Vysvetli nám.

JP: Sú základné body. Najskôr musíte pri vode rozmýšľať. Nie je to len zobrať nástrahu, napichnúť a točiť. Treba si vybrať revír, treba si vybrať revíry samozrejme tam, kde tá ryba je. Treba rybu loviť keď je ochotná. Samozrejme dá sa rybu loviť aj keď je apatická ale chce to skúsenosti. Ako používať samotné nástrahy? Každá nástraha má svoje špecifikum. Musíte zistiť, či je ryba pri hladine, či je ryba v stĺpci, či je ryba na dne, či je ryba ochotná brať pri prepade, pri pomalom ťahaní, pri rýchlom ťahaní. Keď prídete na to, ako to použiť, vtedy začnete byť úspešný. To je alfa - omega celého pretekania. Preto je jeden pretekár lepší o 1 rybu o 2 ryby o 3 ryby, lebo urobí niečo, čo ten druhý nie. Lebo rozmýšľa pri vode. To je základ. Prísť k vode, sadnúť si, sledovať pohyb rýb a zistiť, ako tá ryba je ochotná tú nástrahu zobrať.

PM: Aké sú tvoje skúsenosti? Ktorý čas je vhodný? Sú horúčavy, letné horúčavy sú chladnejšie dni, kedy je lepšie vybrať sa na pstruhov? Ako na nich pôsobia tieto horúčavy?

JP: Pstruh je špecifická ryba. Samozrejme každý vie, že prirodzene pstruh potočný žije v potokoch. Pstruh dúhový sa nasádza, ryba má rada chladnejšiu vodu. To znamená, že keď teplota vody sa nám začne dvíhať na 17°C, 18°C, 20°C prestáva prijímať potravu. To je prvá vec, teplota vody. Druha vec je kyslík vo vode, keď je voda teplá a málo okysličená, nemá prítok, nemá odtok, tak rybu na stojatých vodách takmer nechytíte. Ukazujeme to práve v lete a napriek tomu sa nám podarí nejakú tú rybu určite chytiť. Aktivita rýb je najlepšia z rána , to aj keď preteky začínajú prvé kolá sú veľmi zaujímavé a aktívne. Na obed tá aktivita klesá a k večeru opäť stúpa. Celkovo, má rád chladnejšie počasie, studenšiu vodu a okysličenú vodu. Alfa a omega je teplota a kyslík vo vode.

PM: Čo je ešte dôležité okrem toho či vedieme nástrahu na hladine, v stĺpci alebo pri dne. Budeme sa baviť o love na tieto malé gumené nástrahy, ktoré sú aromatizované. Ako na to ryby reagujú?

JP: To zistíme hneď pri prvých hodoch či je ryba ochotná. Keď tá ryba je aktívna a tie zábery sú razantné, ryba veľa krát zlupne nástrahu že ju má až vo vnútri. Prečo sa robí viacej farieb?  Práve preto, aby sme mohli rybu vyprovokovať k záberu chytáme na jednu farbu a zistíme že už tie zábery sú slabučké. Máme síce ťukance, ale ryba to nie je ochotná zobrať. Skúste vymeniť farbu a znova je ryba ochotná do tej istej nástrahy v inej farbe útočiť. Proste opozerá tú nástrahu, tak isto ryba rozmýšľa, preto je tá farebná škála tak široká, aby sa sám človek mohol vyhrať. Máme x pretekárov, sú vychytené farby: bledá, syrová... Ale je veľa pretekárov, ktorý používajú svoje farby. Ja zo zásady sa snažím hádzať to, čo polovička štartovného poľa vôbec nehádže. Keď všetci chytajú reflexné farby, tak ja hádžem tmavú, čiernu a veľa krát je to úspešné, lebo tá ryba to nemá opozerané. 

PM: A čo tvar?

JP: Tvar nástrah, je to individuálne. Keď je ryba veľmi aktívna môžeme používať väčšie nástrahy, môžeme používať Pupu, môžeme používať Jochu. Keď ryba nie je aktívna a chceme loviť na gumičky, ideme do menších nástrah ako je Morio, malinká Pupa, ako je Tanta. Tanta je úžasná nástraha ale musíte s ňou pracovať. Musíte s ňou vyklepkávať po dne, tú rybu vyprovokovať vašou činnosťou, kdež to pri Pupe sa veľakrát stane že tú rybu chytíte slabučkým, pomalým ťahaním. Takže je to taká nástraha aj pre rybárov, ktorý nie sú hneď skúsení. 

PM: Takže, nie je to pravda že prídeš na nejaké súkromné jazero alebo na nejakú stojatú vodu plnú vodu a nachytáš. Treba to vedieť, áno?

JP: Takto. Keď je malý rybníček, malé jazierko a máme tam vysypaných hladných pstruhov dúhových, tak ich nachytá takmer každý. Ale keď prídeme na revíry, kde sa chytá alebo začneme chytať v konkurencii, kde je viac pretekárov a tá ryba je už opichaná to vidíme jednoducho. Začne pretek a v  prvom kole každý chytí 5, 10, 20 rýb v poslednom kole je rád keď chytí 2. Chytá na tej istej vode a ryba sa púšťa, takže je tam tá istá ryba. Prečo? Lebo je opichaná a už nie je tak agresívna. Áno, dúhak sa na komerčnom rybníčku dá zachytať na hoci akú nástrahu. Ale tým, že nás loví viacej a začneme pretekať, tá ryba prestane reagovať na určitú nástrahu a tam treba samozrejme to umenie. Treba umenie, treba to vedieť chytať, lebo keby to bolo len o náhode, tak vyhráva za každým niekto iný. Ale keď mi tu máme v tej našej šičke stabilných 20 pretekárov, ktorí sa stále držia hore je to o tom že oni niečo vedia čo tí iní nie.

PM: Tak, toto sú názory človeka, ktorý sa tomu venuje dá sa povedať na plno. Je to pretekár a určite hovorí z vlastných skúseností, nie nejakú teóriu. Ak sa vám jeho vysvetlenie páčilo, dajte mu lajk. Ak sa chcete vybrať na pstruhov možno sa vám zídu jeho rady a no mi sa vidíme niekedy na budúce. Majte sa dobre.

 

 

Páčila sa vám táto epizóda relácie Rybárska Televízia?

Nezabudnite dať lajk a zdieľanie. Budeme radi, ak sa so svojimi pripomienkami na reláciu podelíte  na našej fanpage Rybárska Televízia na Facebooku, kde nám zanecháte komentár. Svoje návrhy, pripomienky a postrehy môžete písať kolektívu RTV tiež na e-mail: relacia@sports.sk.

 



Zdieľajte aj túto reláciu svojim priateľom -  nech sa aj oni dozvedia nové tipy, ktoré môžu vyskúšať pri vode v novej sezóne :)

 

Navrch stránky