Počas tohto obdobia nie je ľahké ísť k vode a vydržať tam napr. päť hodín aktívneho vláčenia na jednom mieste alebo len v malom okolí. Osobne rukavice nepoužívam, nakoľko v nich nemám taký cit, aký by som si predstavoval počas vláčenia cez zimu, kedy musím vnímať aj najjemnejšie náznaky. Pri vode je nádherne aj v januári a táto časť roka skrýva veľa rybárskych prekvapení. Nielen v podobe rýb, ale treba si vedieť vychutnať aj prírodu, ktorá nám má čo ponúknuť.
Ako loviť v tomto chladnom období a extrémnom počasí?
Chytáme na úplne iných miestach a v úplne iných hĺbkach ako počas roka. Treba počítať s tým, že teraz je teplota vody podstatne odlišná ako cez leto. Obľúbeným miestom veľkých zubáčov sú veľké hlbočiny a hrany, ktoré sa často z brehu ani nedajú preloviť. Tak ostávajú kapitálne ryby v bezpečí svojho teritória. Veľká časť takýchto krásavcov sa nikdy nestretla s rybárskou nástrahou a dokonale preveria vami ponúkanú umelú napodobeninu. Žiadny agresor, ktorý okamžite zaútočí, ale poriadne prešpekulovaný riečny elegán, ktorý si dvakrát rozmyslí, až v plnej sile narazí na našu nástrahu. Keďže lovím len z brehu, využívam pre lepšie dopravenie twistera prúd a takto ju držím aj nad dnom a kameňmi. Týmto spôsobom sa snažím zubáča aspoň zaujať. Musím zdôrazniť, že dôležité je dokonalé vedenie nástrahy, či už ide o gumu alebo vobler. Treba využívať celú trasu vláčenia a čo i len meter zlej manipulácie s nástrahou veľkého zubáča isto odradí, príp. vyplaší. Bude ju sledovať, ale razom sa na ňu vykašle. Celé prevedenie musí byť na jednotku. Obzvlášť z brehu je o to ťažšie zaujať veľké ryby za hranou, lebo je od nás veľmi vzdialená a manipulácia je ťažšia.
Jedna z našich januárových výprav smerovala na rieku, ktorú nepoznám tak dokonale, ale pozvanie som nemohol odmietnuť po tom, čo som videl fotografiu veľkého zubáča. Ramená starého koryta Dunaju sú nádherné, avšak je tu veľa rybačiek bez záberu a nie je jednoduché rybu chytiť.
Potopená železná konštrukcia kúsok od brehu bola veľmi zaujímavá už na prvý pohľad, ale nahadzovanie až do jej blízkosti bolo nereálne. Bolo tam veľa naplaveniny a veľké stromy na hladine. V čase, keď kamarát ťahal už druhého zubáčika cca 30 cm, som si ja ešte len rozbalil udice a začínal vláčiť. Veľmi dobre to tu poznal a vedel, čo na ryby zaberá, preto to bol silný konkurent. Keďže chytal na malé gumy tmavej farby, vyskúšal som to aj ja. Asi po 10-tich odtrhnutých gumách som smutne pozeral, ako sa mu darí a ako sa tu pekne hrajká, aj keď s malými zubáčmi. Predvádzal úžasné predstavenie a všetky ryby šli zo slušnej hĺbky. Hodinu pred ukončením lovu sa začali v jednom mieste robiť malé krúžky na hladine, čo som pripisoval kvapkajúcej vode zo zamrznutej a zasneženej železnej konštrukcie neďaleko od nás.
Je zima a rybky sa už nikde nevyhadzujú, ale pred zotmením sa na niektorých miestach ukážu na hladine aj v zime. Toto miesto bolo takým podobným.
Zase sa mi len potvrdilo, že kde je biela ryba, tam je dravec a ak nie je tam, nebude ďaleko od svojej potravy. Prešlo asi 10 minút a vyskočilo pár rybiek nad hladinu. Niečo ich rozohnalo, ale určite by som nepovedal, že to bol dravec a navyše, že ho chytím. Prešlo asi 10 minút a skoro som prehltol cigaretu. Také zalovenie dravca v zime som už dávno nepočul. Kamarát tomu nevenoval nijakú pozornosť a naďalej sa usmieval nad svojou rozohranou hrou s menšími zubáčmi, v ktorej doslova exceloval. Do konca lovného času zostávalo ešte trocha času, tak som sa rozhodol, že tam šupnem na chvíľku vobler, keď už tu loví takýto dravec. Prvý náhod som bol veľmi napätý, ale nič sa nekonalo. Ani na druhý a tretí náhod. Za pár minút zalovila ryba kúsok vedľa a tak som zase ťahal vobler cez tú časť miesta, kde vznikla menšia vlna. Ako hra na mačku a myš. Zase 20 minút hádzania a ticho na hladine bez najmenšieho kontaktu. Nesmiem zabudnúť na môjho kamoša, ktorý naďalej zdoláva zubáče a medzi časom sa chválil s veľkým adrenalínom so zubáčom 52 cm pekného sfarbenia a dokonalej kondície na tak studenú vodu.
„Rýchlo nahadzovať“ boli naše posledné slová, ktoré padli dvadsať minút pred zbalením prútov.
Popri príjemnom rozhovore s kamošom som sa snažil preloviť veľkú vzdialenosť popri železe potopenom napravo od nás. Vobler sa pomaly približoval k betónovej časti a ja mám slabý úder do voblera, čo posudzujem ako útok ryby. Medzitým, samozrejme, kamarát zdoláva ďalšie zubáče a s úsmevom sa pozerá po okolí. Znova nahadzujem vobler k múru a ťahám k sebe, keď asi po treťom návine navijakom mám okamžitú jazdu a jemne doťahujem cievku, aj keď nadstavená pre lepšiu rybu. Mám čo robiť, aby som pochopil, čo sa deje. Hneď som myslel na sumca, ktorý mi to všetko odtrhne, ale po pár návinoch som rybu pritiahol k brehu. Konečne som mal troška situáciu pod lepšou kontrolou až do zdolania, ktoré bolo sprevádzané silnými výpadmi bojovnou rybou. Tá nedala nič zadarmo a bránila sa do poslednej chvíľky.
Dámy a páni, mám tú česť vám predstaviť poriadneho riečneho veterána, ktorý sa možno ešte nikdy za svoj život nestretol s umelou nástrahou.
Dokonalé telo a bezchybný hrebeň na chrbte je znakom silnej ryby. V striebornom brnení zo silných šupín vám ešte raz predstavujem rytiera podvodného sveta, zubáča veľkoústeho s dĺžkou 95,5 cm. Tak toto nás položilo na kolená a aj keď teplomer ukazoval mínusové hodnoty, razom opadla skrehnutosť. Radosť bola veľká a teplota nás nezaujímala. No paráda, takže vstup do nového roka, bol pekným záverom ukončenia prívlačovej sezóny. Niekedy si myslíme, že ryby sú počas zimy v hlbokej vode. Avšak ak je malá biela ryba, ako belička či pleskáč, rozlezená, príp. sa presúva podľa teploty na iné miesta, je možné uloviť zubáča alebo sumca všade a to aj v metrovej vode počas studenej zimy. Dôležitá je biela ryba a ak si toto uvedomíme, naše výsledky môžu byť razom prekvapujúce ako je môj prípad. Tento „môj osobák“ bol veľkým zážitkom. Obzvlášť preto, že bol práve január a ťažké obdobie na ulovenie veľkého zubáča z brehu.
Autor: Andrej Biro, SPORTS RELAX Fishing Team Slovakia
Ak sa vám článok páčil a inšpiroval vás, zdieľajte ho aj so svojimi priateľmi na facebooku.
Ďakujeme.
