Prečo práve táto lokalita? Na vyskúšanie a otestovanie väčšieho množstva nových produktov z našej ponuky určených na rôzne prívlačové štýly, lepšia lokalita ako veľká priehrada ,kde sa hlboké úseky striedajú s terénnymi vlnami ,pozostatkami stavieb ,pobrežnými plytčinami ,a ústiami potokov a riek, nie je.
Keďže som tu bol prvý krát, tak som hltal dojmy v očakávaní skvelých zážitkov. Základňu máme v Novom Ustí ,v prístave hausbotov, akomsi centre štartu väčšiny našich a poľských výprav. Už samotné miesto bolo zaujímavé výskytom obrovského množstva drobných rýb ,prevažne belíc a ostriežov .Belice ,sústredené v húfe guľového tvaru ,boli neustále terčom útokov dravcov ,väčšinou pstruhov a šťúk a táto vriaca masa robila celkovú kulisu lovcom pri spúšťaní člnov.
Zo skúsenosti viem, že lov v prítomnosti veľkého množstva prirodzenej potravy býva väčšinou náročný na výber nástrahy , tak radšej skúšam okolo plavákov hausbotov s jemným prútom ostrieže od poteru, až po 20 cm na moju chvejivku ,2 g jig a smáčik vo farbe bielej rybky ,alebo fialovo perletový twister ,tri cm dlhý ,ktorý funguje snád všade .Ostrieže berú spoľahlivo a pri dlhšom náhode po dopade nástrahy prichádza prekvapko. Pekný dúhák. Lepšie to ani nemohlo začať. Od domácich ,ktorých neustále podrobujem výsluchu ,sa dozvedám ,že tieto spolu s pstruhmi jazernými hlavne ráno a pred zotmením kopírujú brehy .Ešte nejaké foto a hurá na čln. JOJO s PAPOM sú tu ako doma. Všetky horúce miesta ,zátoky ,podvodné zbúraniská z čias budovania priehrady ,ale i terénne vlny, ktorými priehrada moc neoplýva, poctivo ukladajú do sonaru ,takže sme vďaka tomu o krok vpredu.
Väčšina výprav sa v jesenných mesiacoch sústredí hlavne na lov zubáča ,vertikálnou prívlačou ,gumovaním. Na koniec októbra je nezvyklé teplo ,rybky v pohybe, preto všetko záleží od našich schopností. Zakotvíme na prvej hrane ,asi sto tridsať metrov od brehu. Hĺbka je okolo osem metrov. Až sem majú vyvezené nástrahy na rybku ,miestnI lovci. Skúsime štýl ,charakteristický pre tento druh vody, vertikálnu prívlač. Na môj jedno diel 2,08M ,7-18 G naviažem 12cm gumu , ktorej pracovnú časť tvorí vertikálne výkyvný chvost a pokúšam sa jej dať ten správny pohyb .Na prúte cítim každý ťuk nástrahy o dno ,šnúra prenáša dokonale všetky pohyby. .Chcem prehodiť a v tom zacítim skoro pod člnom záber. Zaseknem do prázdna...Radšej nebudem to isté riskovať, tak pripnem na nástrahu pomocný trojháčik ,zapnutý v pohyblivej časti .Na druhý náhod zdolám šťučku cez päťdesiat. Dobre, tie sú všade, ideme ďalej , bližšie k ohromnému húfu rybiek. Bokom vyskočí nádherný dúhak ,nezvykle hrubý. Hodím tam ľahký vobler , ale ostriež za ostriežom nás presviedča ,kto je tu vo väčšine. .Celé naše snaženie prebieha v súťaživej atmosfére, čo kto na koniec udice zavesí ,a čo na to vytiahne.
Papo ide na to s úsmevom vo veľkom štýle. Jeho 55g prút , celokovový navijak ,robustný model, ktorý znesie ozaj všetko, to chce i primeranú nástrahu. Voľba padla na jerk. Nástraha ,ktorá začína pomaly, ale isto oslovovať rybárov u nás. Ešte fluorkarbonové lanko ,ktoré si za pár minút vyrobíte aj v člne, pomocou krimpovacích klieští, a na zopár náhodov smerom k brehu zdoláva štuku cez šesťdesiat .Začínam tušiť, kto tu pomaly, ale isto konkuruje zubáčovi ,a to v počte, ktorý som nečakal.
Keďže sme nebezpečne blízko plavákov domácich lovcov ,niektorých sme dali na brehu do pohybu. Priateľské upozornenia sú i v oravskom nárečí také isté ako u nás ,len krajšie znejú , preto zamierime ďalej .Cieľom je betonárka ,z čias výstavby priehrady, po ukončení stavby jemne upravená pyrotechnikmi a teraz v hĺbke cez desať metrov. Skúsim to mojou obľúbenou nástrahou, ktorá disponuje mohutnou chvostovou častou, akýmsi klopadlom ,a od ktorej si veľa sľubujem. Po pár pohyboch v tomto pohrebisku nástrah samozrejme odtrhnem ,takisto, ako i ostatní. Záber žiadny, a keď na tomto skvelom členitom mieste neberie ryba ,to už vážne znamená poradu. Napravo bliká NÁMESTOVO, naľavo TATRY. Hladina ako zrkadlo. Ráno nás prekvapí hmla. Pri vode i na vode je už živo.
Dnes máme namierené do zátok pri poľskej strane .Veľmi pomaly napredujeme, občas overíme smer na sonare a jeden pozoruje dianie pred sebou. Pri ostrove nás prekvapí sem tam vyskočiaci kapor nad tými najhlbšími úsekmi ,ale inak kľud .Pred zátokou vypíname motor a skúšam na hrane potiahnuť gumu s extrémne ťažkým chvostom. Na druhý náhod zapnem krásneho ostrieža, ktorý nasal celú 13 cm nástrahu. Zátoka je plná vodných tráv. V kruhoch medzi porastom to vrie, preto tam smerujú naše nástrahy . Jojov segmentový japonec je v tejto plytkej vode to pravé a v pohode stačí na množstvo šťučiek do šesťdesiat cm , ktoré sú tu všade. Je čas obeda, osádka vystúpi v kempe oproti ostrovu ,a ja zostanem pri člne. Len tak dumám a pozorujem dianie pod konštrukciou móla. Je samá priečka, a úplne pri vrchu v tme si v klude a pohode hovejú páni ostrieži, niektorí i do tridsať čísel...Rýchlo naviažem smáčik, medovej farby a šup tam s ním. Nič. Ostrieže len visia pod molom .Skúsim z opačného konca a po pár krokoch zaregistrujem tmavý tieň. Ešte jeden krok a štuka cez meter zmizla v hĺbke ...Držala ich v strehu ,a keď zmizla, ožili ,a brali na náhod. Doslova prívlačové hody. Prehodil som pár slov s poľskými prívlačiarmi, ktorí práve prirazili čln ,a za celé dva dni dvaja chytili jedného zubáča ,okolo šestdesiatky,a mali ešte jeden záber. Išlo pri tom o firemných testerov a čisto iba vertikálne gumovali. To ma utvrdilo v tom ,že nie je dobré sa zamerať na jeden spôsob prívlače ,nespoliehať sa na náladovosť rýb a počasia, hlavne na takejto rozľahlej lokalite. Prezreli sme si ostrov. Kaprári z brehu sem tam niečo vytiahli. My sme pri brehu opäť chytili pár štúk ,na 10cm kopytá , červeno zelenej farby a zamierili sme do Námestova ,pod most. Hĺbka tu je priemerne cez dva metre a už z diaľky bolo vidieť ,že to tam žije. Tesne pri brehu, na začiatku zátoky doslova výbuchy pod hladinou. To môže byt zaujímavé ..Sedemnásť centimetrový segmentový dopadol bokom od víru na hladine a JOJO zdolal štuku cez šesťdesiat. Podľa razantnosti a frekvncie útokov na hladine sme čakali väčšie kusy, ale boli sme spokojní..
Takže štúk sme mali do sýtosti, ale vŕtal mi v hlave stále môj sen, nejaký ten jazerák. Ale prišlo i to. Do slova v posledné dni sme prehľadávali dno pred jednou zátokou. V asi deväť metrovej hĺbke ,klasických pár hrbov na dne a potom jedna rovina .Cez pravé poludnie ,na desať centimetrové kopyto skočil po predchádzajúcich veľmi opatrných záberoch zubáč okolo sedemdesiatky, v skvelej kondícii .Opäť pomohol pomocný trojháčik. Mňa potom zaujal potok ,ktorý ústil do priehrady z lesa, tak som to skúsil tam. Vzal som iba ľahké combo ,3-10g. Tu náhod ,tam náhod ,iba kúsok od brehu. V potoku ,ako inak , materská škôlka štúk od násť.. do štyridsat cm, ktoré skákali po všetkom. Ešte posledný náhod. Razantný záber. Asi štuka, hovorím si ,ale ryba iba prudko trepala hlavou ,žiadne výskoky, a prekvapko: krásny jazerný pstruh ,cez šesťdesiat cm bol môj. Tieto ryby sa tu dajú isto cielene loviť, len treba poznať ich návyky a techniku lovu. Tento zobral päť cm vobler . Celkový dojem z tejto výpravy bol pozitívny vďaka úspešnosti našich nástrah a správne zvolenej taktike lovu.
Paľo Vašíček
