Prvý záber a hneď šupík "Mobydik"!

Prvý záber a hneď šupík

Dorábal som si školu, a tak na dlhšie výpravy k vode mi nezostával čas. Strávil som pri nej len pár hodín a to len vtedy, keď som si potreboval oddýchnuť. Raz v máji som sa takto vybral na jednu z našich zväzových vodných nádrží. Keďže preferujem lov vyvážaním pomocou člna, tak som si len ťažko zvykal na to, že musím nahadzovať. Predsa len, keď pokladám montáž z člna, tak som si na 100% istý, že prezentácia nástrahy je dokonalá. Naopak pri nahadzovaní mám vždy taký divný pocit: čo ak sa montáž zamotá pri dopade na dno?

Čo sa týka výberu miesta, mal som vytipované tri. Tie som postupne prehadzoval olovom, aby som zistil, kde je tvrdé dno a v akej hĺbke. Po výbere miesta som začal s kŕmením. Použil som cca 30 gulí boilies, ktoré som ešte pred vybraním lovného miesta, zalial vodou z priehrady. Takto pripravené boilies som nakobroval do priestoru 10x10 metrov vo vzdialenosti 80 metrov od brehu. Potom som si nachystal montáže.

Prvá montáž bola kratšia, asi 10 cm dlhá zo spletanej šnúry basilisk. Pod háčik som dal jednu 20 mm vampire garlic, zaliatu v tekutom dipe rovnakej príchute. Montáž som doplnil o rozdrvený boilies rovnakej príchute, ktorý som dal do PVA pančuchy a taktiež prelial dipom. Bolo ju treba rýchlo poslať na lovné miesto, keďže tento dip rozpúšťa PVA. Druhá montáž bola asi 15 cm dlhá zo stuženej šnúry a pod háčik som dal 16 mm vampire garlic + neon popup rovnakej veľkosti a príchute, doplnený tiež o PVA s rozdrveným boiliesom.

Kŕmil som, aj lovil na boilies rovnakej príchute zmiešané v dvoch veľkostiach 16 a 20 mm.  Po takmer dva a pol hodine od nahodenia prišiel prvý záber na udicu, kde bola kratšia montáž. Ryba zabrala opatrne a hneď po zodvihnutí prútu som vycítil, že ide o väčšieho jedinca. Brala sa jedným smerom bez ohľadu na to, ako silno som ju priťahoval a len pomaly som ju dostával k brehu. Keď už bola pár metrov od brehu, nepovolila ani o kúštik, naopak ešte viacej začala pumpovať. Hlavou mi prebehli myšlienky, či jej dobre sedí háčik v tlamke, aby sa mi nevyvadila. Chcel som za každú cenu vidieť, s kým mám tú česť. Po pár minútach zdolávania pri brehu, som konečne uvidel to mohutné telo veľkého šupíka. Keď som zbadal jeho chvost , hneď som pochopil, prečo má takú silu. Súboj trval zhruba 25 minút. Počas zdolávania si už okoloidúci robili srandu, či tam mám mobydika :D Keď sa však tento krásavec ocitol na podložke, bolo po srande. Nádherný, svalnatý 92 cm šupík s váhou cca 11,5 kg ich donútil zložiť mi poklonu. Vravel som si, prvý záber a hneď takáto ryba! Bol som šťastím bez seba.

Potom prišli ešte dva menšie kapríky a s úsmevom na perách som sa zbalil domov. Nie je nad to ísť na čerstvý vzduch a za taký krátky čas vytiahnuť takú krásnu rybu, ktorá hneď zlepší náladu. Z tohto vyplýva, že na to aby sme ulovili peknú rybu, stačí byť v pravú chvíľu na správnom mieste a mať trocha šťastia.
 

Autor: Rudolf Velický, SPORTS Radical Fishing Team Slovakia

Navrch stránky