Sú rybárske výpravy, ktoré dokážu prekvapiť rybára vývojom udalostí. Napriek tomu zostávajú v pamäti dlhé roky ako milé spomienky na neuveriteľné dobrodružstvá.
Rybárske výpravy do Chorvátska sú pre nás vždy špeciálne, pretože zakaždým sa stane niečo mimoriadne. Inak tomu nebolo ani tentoraz.
Ako dvojčlený tím - dvaja Róbertovia, teda Brygada RR - fungujeme už dlhšiu dobu. Aj tento rok sme sa vybrali na 6-dňovú výpravu k chorvátskemu jazeru zmerať si sily s veľkými kaprami. Išli sme tam s veľkým sentimentom a nadšením z minuloročného výletu, keď sme tu ulovili až 27 kg kapra. Vyzbrojení až po zuby a s veľkou zásobou krmiva sme sa teda vybrali na ďalekú cestu do Chorvátska, aby sme z tej vody opäť vylovili veľké monštrá.
Prišli sme šťastne. Privítalo nás nádherné počasie, pekné jazero, výhľady na hory a morský vánok vanúci z neďalekého Jadranského mora. Podnebie, ktoré je doslova dychberúce.
Pre každého dovolenkára je takéto počasie ideálne na akékoľvek prázdninové dobrodružstvo. Pre nás - rybárov bolo však predzvesťou tvrdého boja o každú rybu. Horúčava. Viac ako 30 stupňov cez deň. Oheň z neba. Noc nebola chladná. Teplá voda s nízkym obsahom kyslíka. To musí dopadnúť zle.
Lov kapra v Chorvátsku je známy tým, že na miestne jazerá nie je možné ísť člnom. Máme teda iba kŕmne rakety. Aby ste niečo chytili na tejto 42ha vode, museli ste zakŕmiť na veľké vzdialenosti. Dennodenne sme teda mali veľmi tvrdú drinu, ktorá pozostávala z bodového zakrmovania v asi 100 metrovej vzdialenosti od brehu. Mali sme veľa krmiva - so sebou sme vzali 40 kg kukurice, 40 kg zmesi z rôznych zŕn, k tomu aj mäkké pelety, pelety, boilies a tigrie orechy. Všetko sme dochutili Maizom, aby naša zmes bodovo klesala ku dnu a aby dodala krmivu zaujímavú príchuť.
Okrem horúčav nás dosť potrápil aj vietor, a to nemalý, tunajší ho nazvali veternou búrkou. A aby toho nebolo málo, fúkal nám do chrbta vietor, ktorý nám mal potenciálne pomáhať pri hádzaní, ale rovnako držal ryby ďalej od nás. Ak toto všetko ešte nestačilo, tak v polovici výpravy sa začal zvyšovať tlak . Všetko išlo proti nám, ale nevzdali sme sa v nádeji, že sa niečo zmení.
Samozrejme, sa nič nezmenilo a zo dňa na deň to bolo ešte horšie. Neustále sme však pracovali na zlepšení podmienok. Každý deň sme zakrmovali svoje miesta v 2-3 hodinových intervaloch, pričom sme nehľadeli na bolesť svalov a strašnú únavu. Obdivujem, že naše prúty a navijaky to vydržali bez ujmy, pretože sme to niekedy nezvládli. 100 metrov vzdialené miesto, ktoré sme si vybrali ako lovné miesto, sa zdalo po každom zakŕmení čoraz ďalej. Ale nejako sme sa k týmto rybám museli dostať. Tvrdá práca priniesla malé výsledky v podobe niekoľkých rýb denne s váhou do 20 kg. Napokon nás to vždy napĺňalo určitým optimizmom.
Niekde medzi tvrdou prácou a zdolaním jedného kapra sa objavil zaujímavý, silný záber. Iný ako všetky doterajšie. Samozrejme, som rýchlo nastavil rybársky vlasec a začal ťahať. Ryba bola silná, ale nebolo možné ísť si po ňu ísť. Musel som o ňu bojovať z brehu. Chorvátska horúčava mi uberala sily. Ale adrenalín urobil svoje. Po chvíli som vedel, že to, čo ťahám, nie je kapor, ale sumec, ktorý zabral na jednu z mojich gúľ, tentokrát Pacific Sardine zo série Carp Food Boosted Hookers 18mm. Po 30 minútach dosť náročného boja som mohol pózovať na fotografii s kamarátom s fúzikmi s hmotnosťou 19 700 kg, ktorý nás veľmi potešil.
Sumec bol prvým prekvapením, ktoré na nás na výprave čakalo. Ďalším bolo stretnutie Szymona - Poliaka, ktorý sa náš prišiel opýtať, či je možné zaplávať si v tejto vode. Pre nás by to nebolo prekvapením, nebyť toho, že k nám tento chlapík prišiel na bicykli ... z Inowrocławy !! Po krátkom rozhovore sme zistili, že jeho cieľom sú Benátky a že Chorvátsko je iba prechodom. A keďže sme ho neskôr sledovali na Instagrame, môžeme vám prezradiť, že Szymon dosiahol svoj cieľ a šťastne sa vrátil do Poľska, pričom trasu prešiel za 33 dní.
Ďalšou zaujímavou aktivitou počas výpravy boli rozhovory s Chorvátmi - rybármi. Jedna z interakcií ovplyvnila najmä nás a náš úspech. Mali sme možnosť stretnúť staršieho muža menom Vladimir, ktorý už bol na dôchodku a začal s lovom kaprov. Bol úplne neskúsený a mal vybavenie, ktoré mu často zlyhalo. A keďže sme boli rozložení neďaleko seba, snažili sme sa tomuto mužovi pomôcť opravou jeho navijaka alebo ho podporiť háčikmi či návnadou. Chorvát nám každý večer rozprával najzaujímavejšie príbehy zo svojho života a predstavoval nám rôzne tradície svojej krajiny. Vytvorilo to akúsi atmosféru, v ktorej sme sa cítili veľmi srdečne prijatí v tejto cudzine.
Jedného dňa k nám tento starček prišiel trochu ospalý s tým, že práve na zostavu, ktorú sme mu dali, chytil dosť veľkého kapra. Pomohli sme mu ďalšími nástrahami. Pán sa nám krásne poďakoval a pokračoval loviť na svoje miesto 40 metrov od brehu. Aké bolo naše prekvapenie, keď na nás starý muž začal kričať, že márybu! Samozrejme sme sa ponáhľali, aby sme mu pomohli. Napriek dosť vysokému veku a malým skúsenostiam sa samotnému Chorvátovi podarilo vytiahnuť kapra na breh. Pomohli sme mu iba s odvážením. Naším druhým prekvapením bola váha kapra, ktorá presiahla 20 kg! Okrem všetkého mala ryba v ústach guľu s jahodovou príchuťou, na ktorú sme sa pri tejto rybačke ani veľmi nevsádzali.
Po tejto akcii sa nám všetky naše starostlivo vybrané taktiky, vzdialenosť lovného miesta a vyberanie konkrétnych príchutí zdali celkom vtipné. Celá táto situácia nás každopádne veľmi pobavila, ale zároveň nám ukázala, ako veľmi nás rybolov učí pokore. My, dlhoroční kaprári oproti staršiemu mužovi, ktorý loví ryby iba 3 roky a často chytáva trochu náhodne, sme si pripomenuli, že pri love kaprov nie je nič isté. Chorvát bol veľmi šťastný. Celý sa chvel. Po tom, čo rybu pustil do vody, mal slzy na krajíčku. Toto nás pozitívne naplnilo. Naše výsledky už nie sú dôležité. Boli sme radi, že sme mohli pomôcť staršiemu pánovi uskutočniť jeho sny. Každopádne sme z jeho reakcie cítili, aký je za to vďačný.
Vrátili sme sa na svoje miesto a pokračovali sme v dosiahnutí svojho cieľa s nádejou, že sa nám ešte niečo podarí. Trápila nás horúčava. Boli sme unavení z neustáleho tepla a nočného nárazového vetra, ktorý nás miestami strašil. V noci sme spali s úplne otvoreným stanom. Boli sme radi, že sme sa rozhodli vziať si model Big One, pretože sme sa v ňom mohli pohodlne rozložiť a prievan, ktorý vznikol vďaka možnosti otvorenia predných dverí a zadného okna, nám priniesol úľavu od tepla. Podmienky pre tento výlet neboli naozaj jednoduché, ale podarilo sa nám na podložku položiť 20 rýb. Lovili sme hlavne s guľkami v týchto príchutiach: pacifická sardinka, moruša mliečna, ananásový džús, Robin Red. Posledné dva dni však boli úplný chill out. Ryby prestali jesť, a tak sme si dali ten najobyčajnejší chorvátsky odpočinok. Užívali sme si výhľady, kecali sme so starším pánom, rozprávali sme sa medzi sebou o všetkom možnom.Trochu sme analyzovali náš výlet, príliš sme sa nesústredili na ryby, ale na dobrodružstvá, ktoré sa nám stali. A v tejto pozitívnej nálade sme našu výpravu ukončili.
Výprava k chorvátskemu jazeru bola opäť veľmi úspešná, už len kvôli dobrodružstvám, ktoré sa nám stali. Príbeh staršieho Chorváta sa dotkol našich sŕdc najviac. Všetko, čo sa stalo, iba potvrdzuje pravidlo, že nezáleží vždy na výsledkoch, ale na podnebí. Aj keď sme boli vyčerpaní, vrátili sme sa z Chorvátska opäť usmiati a napriek všetkému spokojní. A to je pri tom všetkom asi to najcennejšie.
Robert & Robert
