Cesta za rekordmi

Cesta za rekordmi

Ako malý chlapec som často čítal v časopisoch s rybárskou tematikou o tom, že chytanie veľkých kaprov si vyžaduje veľa času. Neskôr sa objavili aj zmienky o rýchlom chytaní veľkých kaprov, ale išlo prevažne o chytanie na revíroch, kde nebol problém s výskytom trofejných rýb. Avšak, u mňa to bolo s veľkými rybami inak. 

Jeden z augustových dní som sa rozhodol venovať miestnej vode Pobedim. Jedná sa o malé štrkovisko s priemernou obsádkou kapra cca 60 cm. Z minulosti  však viem, že kapry sú tu aj s hranicou atakujúcou 20 kg. Najdlhší kapor doposiaľ chytený mal 104 cm. Môj najväčší kapor odtiaľto meral 100cm.

Rybačke neprikladám veľkú váhu, pretože beriem so sebou deti, o ktoré sa budem musieť starať. S priateľkou rozkladáme veci a pred svoje lovné miesto si strieľam prakom asi 1kg halibut peliet. Montáže si volím krátke z fluorokarbónu, osadené háčikom č. 6. Ako nástrahu volím malinké double peletky TB s príchuťou krevetka, namočené v dipe čierne korenie a krevetka.

Po nahodení je už takmer tma a moje kroky smerujú do bivaku za ostatnými.

V noci to prichádza, píp a môj krehký spánok sa tým končí. Až do rána ťahám spokojne kapríkov 50-60 cm. Ráno sa idem trochu prespať a ryby spolupracujú. Po prebudení ma však znovu chytila rybárska energia a snažím sa každú hodinku prehadzovať a hľadať ryby. Prichádza pár dorastencov a som znovu spokojný. O 15:00 už začínam pomalinky myslieť na balenie a zrazu sa ozve signalizátor. Cievka sa nekompromisne točí, ako by chcela pretekať. Rýchlo sekám s domienkou, že si ešte poťažkám rozlúčkového kapríka. Ako však zisťujem, bude to zrejme poriadny kapor.

Neprešla snáď ani minúta a ryba je už na druhej strane jazera. Iba sa nechápavo prizerám, čo za ponorku som zapal. Prechádza hodina zdolávania a ubúdajú mi na horúcom slnku sily. Okolo mňa sa zhromažďujú ľudia a začínajú debatovať o tom, čo to môže byť. Prechádza ďalšia hodina a ryba už má za sebou asi 12 koliečok okolo celého rybníka.

Vtom prichádza priateľka a chytá mi nervózne silón, že ju to už nebaví. Rýchlo jej vysvetľujem, že po dvoch hodinách o rybu nechcem prísť. Na jej naliehanie však brzdu doťahujem a zapieram sa do prútu, ako to len ide.

Neuveriteľné, čím viac sa zapieram, tým ryba silnejšie ťahá. Na brehu už padajú aj mienky o sumcovi. Po troch hodinách už naozaj nevládzem a udicu držím z posledných síl. Na hladine sa zrazu robia obrovské víry. Chlapci dávajú do vody podberák a po ďalších 15 minútach boja rybu usmerňujem do sieťky. Je tam! Chlapci nevedia zdvihnúť podberák. Zdvíham ho ja a v ňom je najdlhší a najmohutnejší kapor, akého som kedy videl. Na brehu sa ozýva potlesk a gratulácie. Od radosti neviem, čo skôr. Chytám meter a je to 104 cm. Nový osobák a jedna z najväčších chytených rýb jazera!

Momenty pri vode sú vždy tie najkrajšie. Aj s týmto kaprom som chytil doteraz tri svoje najväčšie ryby v priebehu 24-hodinových rybačiek. Dôležité je ponúknuť rybám kvalitu na háčiku a úspech na seba nenechá dlho čakať. Nebojte sa krátkych výprav, možno práve tie budú vaše najlepšie.

 

Veľa úspechov Vám praje Dominik Musil člen SPORTS Tandem Baits Fishing Team Slovakia

 

Publikované články:

Dominik Musil
Využitie atraktorov na výrobu krmiva

 

Navrch stránky