Peter Černák: Na rybách som vždy, keď dostanem „absťák“

Už ako štvorročného ma otec brával na rybačky. Nie raz sa stalo, že som plakal, keď ma tato nezobral na ryby... Bol som doslova závislý. Veľmi rád som chodil na bič. Malé rybky, ostrieže, červenice... Vedel som pri tom presedieť niekoľko hodín. Ten pocit, keď sa plavák začal potápať a na štvormetrovom biči som mal zrazu rybu, bol úžasný! Postupom času som chodieval aj na miestne preteky, kde sa mi zopárkrát podarilo vyhrať. Takéto zážitky ma strašne posúvali dopredu.

Keď som sa naučil chytať na udici s navijakom, veľmi ma nebavilo čakať niekoľko hodín na jeden záber. Doslova ma to nudilo. Otec mi preto prerobil kaprovú udicu na „feedrovú“ a už to išlo. Zrazu som chytal aj na udicu s navijakom rybu za rybou a bolo mi jedno, čo za rybu to je. Tešil som sa z každej. Feedrovú techniku som si strašne obľúbil. Preto si asi Ježiško povedal, že mi donesie moju prvú feeder udicu. Bola to 3,3m dlhá M udica.

Myslím, že nikdy nezabudnem na prvú rybačku na rieke s „feederkou“. Zhodou okolností sa tak udialo na pretekoch Browning feeder cup. Keď som tam prišiel a videl tých pretekárov s niekoľkými udicami a bedňami, povedal som si, snáď to nejako dám . A aj som dal. Tieto preteky som vyhral! Bol to úžasný pocit. Dokonca som sa mohol odfotiť aj s „Pánom feederistom“ Domem Gaborom, reprezentantom Maďarska. Od tej doby som sa začal feederu venovať a usilujem sa byť čo najlepší .

Prečo feeder? Touto technikou sa dá chytať väčšina našich rýb a je veľmi podobná plávanej, na ktorú neboli financie.