Za sumcami po Európe časť I. Taliansko

Za sumcami po Európe čať I. Taliansko

Každý, kto sa aspoň trochu venuje lovu sumcov, počul o španielskom Ebre, francúzskej Rhone a talianskom Páde. Všetky tieto revíry sú naozaj sumčiarskym rajom. Žijú veľké sumce aj v iných krajinách?

Túto otázku som si začal klásť už pomerne dávno. Biele miesta na mape Európy sa mi začalo dariť vypĺňať už takmer pred piatimi rokmi. Desiatky strertnutí s priateľmi z rôznych krajín mi pomohli urobiť si predstavu o stave sumcov v tom ktorom štáte. Niekoľko výprav na juh a východ Európy mi zasa ukázali, ako to tam so sumcami v skutočnosti je.
V nasledujúcich častiach navštívime postupne niekoľko krajín bývalej Juhoslávie, zalovíme si sumce v Grécku a lov ukončíme na ďalekom východe v krajine polmesiaca - Turecku. Keďže už niekoľko rokov začínam sezónu na Apeninskom polostrove, predkrmom pred sumčiarskymi neznámymi krajinami bude lov na prekrásnej no extrémne ťažkej rieke Po.

Je tretí marcový týždeň. Šestica nažhavených sumčiarov balí výstroj a nakladá autá. Stretávame sa blízko Lučenca a vyrážame smer Taliansko. Známa trasa Viedeň, Graz, Udine, Benátky, nám trvá asi 14 hodín. V sobotu ráno vyťukávam kód na bráne kempu. Vítame sa s personálom a aj s „Ferovcami“, ktorý podobne ako mi navštevujú každoročne začiatkom jari tento kemp. Informácie od nich nás však veľmi nepotešia. Po dlhom suchu a teplom začiatku jari prišla náhla zmena. Teploty v noci klesali pod bod mrazu a jednu noc dokonca napadol aj sneh. Môj predpoklad, že po teplej zime pôjdu sumce do trenia podstatne skôr sa nenaplnil. Náhla zmena určite prispela k tomu, že ryby po počiatočnej aktivite prestali úplne prijímať potravu. Túto skutočnosť potvrdzovali aj úlovky Fera s partiou, ktorí za týždeň chytili dvoch sumcov a mali asi päť záberov.

Kupujeme povolenky a úhory . Časť vecí balíme do dvoch člnov. Autami odchádzame dole prúdom na vopred vytipované miesto. Minulý rok sme tu boli mimoriadne úspešní, preto dúfame, že to aj napriek nepriazni počasia nebude inak. Radosť z nasledujúcich dní nám trocha kazí priveľmi kalná voda. Znamená to, že vábničky môžu ostať kľudne v púzdre. Cestou dole riekou registrujem, že niekoľkým sumčiarom, podľa lodí ide zrejme o Rakúšanov a Nemcov, mútna voda vôbec neprekáža a vábia. Pre samotný lov sumcov na tejto rieke je to dosť zlé. Pravdepodobnosť záberu v takejto vode je takmer nulová. Na dôvažok, na úplne prevábenej rieke akou Po nepochybne je, môžu loviaci rybári dosiahnuť len to, že sumce nebudú reagovať na vábenie ani pri ideálnych podmienkach.
Staviame prístrešky, pripravujeme udice. Z domu si vždy donesieme so sebou niekoľko kaprov, lieňov a karasov, aby sme sa v prvý deň nezdržiavali lovom nástrahoviek. Prúty vyvážame celý večer. Niektoré bójky sú umiestnené aj viac ako 250m ďaleko. Pri takejto vzdialenosti má trhací silon priemer až 0,5mm. Noc prebieha pokojne, jediný záber na nastraženého karasa očakávaného sumca neprináša. Počasie sa vôbec nezlepšuje, voda sa ochladzuje na pre nás už hrozivých 11°C. Po troch dňoch sme bez väčšej ryby s úlovkom dvoch sumcov okolo 1m. Štvrtú noc prichádza povzbudenie. Rieka sa trochu vyčistí. Po hladine plávajúce nečistoty, ktoré nám znepríjemňovali život každú noc, miznú. Niečo po polnoci prichádza záber. Ohýna sa jeden z mojich prútov. Rybe sa podarilo dostať medzi stromy. Kričím na chlapcov.
Robo spolu s Mirom vybehnú z prístreškov a skáču do člna. Vyrážame za rybou. Šnúru dostávame postupne z konárov. Stále nevieme, čo nám vlastne zabralo. Sumca dostávame aj z tretieho stromu. V lúči halogénu sa ukazuje najprv chvost. Tá chvíľa mi stačí na to, aby som vedel, že hoci to rekordný sumec nebude, veľkosťou ďaleko presahuje doteraz ulovené ryby. Je po boji. Nálada stúpa. Ráno sa ohýna jeden z Lacových prútov. Chcem, aby si Laco rybu zdolal sám. Kričím: „Laci, máš záber!“ Predpokladal som, že Laco ešte spí. Na moje veľké prekvapenie sa do troch sekúnd otvára zips na predsieni a bosý Laco štartuje polonahý na svoj zrejme najrýchlejší beh v živote. Dostáva sa k udici a zasekáva. Po chvíľke je na brehu ďalší metrový sumec.

Fero, Miro, Robo a Arpi začínajú chytať kapre. Večer sa darí Ferovi uloviť ryby takmer 80cm dlhé. Ďalšie dva dni sa nič podstatné nedeje. V piatok večer odchádzame spať do kempu. V noci to ešte skúšame na kanály. Mirovi sa darí na podvodný plavák s nádajmi vytiahnuť asi 20kg ťažkého sumca. Ráno do kempu prichádzajú moji priatelia Dano a Jaro spolu s „benátčanom“ Majom a Marcelom. Poobede do kempu prichádza aj môj chorvátsky priteľ Mičo s účtovníčkou Alenkou. Prvá parta odchádza domov. Ako sa v nedeľu večer dozvedám, ich strastiplná cesta by bola fantastickým námetom pre akúkoľvek komédiu plnú čierneho humoru. Veď absolvovať 1 300km bez funkčného alternátora za dažďa a tmy nedokáže len tak hocikto.

Nakladáme veci, dokupujeme úhorov a odchádzame späť do tábora. Keďže na trhačky to veľmi nešlo, meníme taktiku a snažíme sa loviť aktívnejšie. Mičo, ktorý je skúsený vláčkar s viac ako 30 ročnou praxou, to skúša s gumami a woblermi. Z domu nám doniesol „tajnú zbraň“ v podobe akéhosi sumcového cesta. Túto návnadu som mal možnosť vyskúšať pri love sumcov v Chorvátsku. Bol som zvedavý, či bude rovnako účinná aj na inej vode. Odpoveď na seba nedáva dlho čakať. Mičo spolu s Alenkou chytili počas večerného lovu z člna, ukotveného blízko stromov štyroch sumcov. Všetko to síce boli menšie ryby, no ďalšie tri zábery ukázali, že táto návnada naozaj funguje. Ďalší večer sa k nim pripája aj Majo. Krátko pred polnocou prichádzajú späť.
Opäť boduje cesto. Podarilo sa im chytiť šesť sumcov, spolu mali desať záberov. Po štyroch dňoch sa Mičo priznáva, že táto rieka je naozaj ťažká voda. Napriek každodennému úsiliu, či už na klasickú prívlač alebo trolling s ťažkou guľou sa mu nepodarilo chytiť ani jedného sumca. Na rozdiel od Miča boduje u rýb Majo. Nie však u sumcov. Na lovné miesto nám „nabehli“ veľké kapre. Nahodené feedre ostali len chvíľu bez dozoru. Vidiac, že nikto pri nich nie je, ich idem skontrolovať. Prvý z nich nachádzam vo vode. Kútikom oka registrujem, že cievka je prázdna. Druhý sa ohýna do pravého uhla. Chytený kapor upaľuje na voľnú vodu. Beriem prút do rúk. V tej chvíli sa ohýna tretí feeder. Našťastie dobieha Majo. Spolu s Marcelom zdolávajú ryby. V podberáku sa postupne ocitajú granúl chtivé krásavce. Srdce nejedného kaprára by určite s radosťou zaplesalo. Ulovené kapre vážia okolo 10kg. Ako nástraha sú pre nás trochu priveľké, preto putujú späť do divokých vôd Pádu.

Hladina rieky sa znovu dvíha . Všetci sú už z rybačky dosť unavení. Každú noc nám plávajúce stromy a konáre strhávajú niekoľko prútov. Navrhujem im presťahovať sa na posledné dva dni na kanál. Majo, ktorý to tu už pozná, odchádza spolu s Marcelom, Danom a Jarom. Pripája sa k nim aj Alenka. Mičo ostáva so mnou. Štartujeme motor a vyrážame na asi 50km cestu hore prúdom. Cestou pozorujem, že voda sa kalí stále viac a množstvo plávajúcej špiny a stromov sa zvyšuje. Prichádzame na miesto, ktoré mi opísal kedysi dávno Olivier Portrait. Navštívil som ho už dva krát a vždy sa mi podarilo uloviť slušnú rybu. Sila prúdu je tu pri terajšom stave vody obrovská. Konáre a stromy nám narážajú do lode. Rozhodujeme sa presunúť na druhú stranu. Pieskový jazyk tu vytláča nečistoty ďalej od brehu. Chytáme na hrane z piatich na dva metre.
Štyri prúty púšťame dole vodou. Dva nahadzujeme na podvodné plaváky. Unavení neskoro večer zaspávame. Z driemot ma prebúdza bzučanie cievky. Multiplikátor sa točí, rybe zachutil na veľkom jednoháku nastražený úhor. Súboj netrvá ani dve minúty. Asi 150cm dlhý sumec končí v lodi. O necelú hodinu boduje podvodný plavák. Na chvost z úhora zabrala takmer identická ryba.

Ráno prichádzame do kempu. Chlapci na kanály večer chytili dvoch niečo cez meter dlhých sumcov. Pred nami je posledná noc. Každý z partie si už fúzatého krásavca chytil. Jediným čakateľom na úlovok je Marcel. Počas predchádzajúcich šiestich dní si vyslúžil prezývku „Strážca“. Vždycky keď mal službu pri prútoch našiel som ho spať takým tvrdým spánkom , že akékoľvek rachotenie rolničky ho nedokázalo prebudiť.Z predchádzajúcej noci na kanály sme mali malú výhodu. Sumce boli aktívne, ľahko sa podarilo lokalizovať, kde lovili. Prešiel som všetky nádejné miesta. Jedno vyzeralo naozaj dobre. Na takmer holom brehu kanála bol dosť veľký krík. Zem tu bola úplne rozrytá od všadeprítomných nutrií. Riskujúc, že svojimi sto kilogramami zosuniem podomletý breh, sa plazím uviazať trhačku s Marcelovým plavákom.
Našťastie všetko vydrží a tak sa môžeme kľudne, v pohodlí kresiel venovať lovu. Tesne pred polnocou prichádza chvíľa, na ktorú čakal Marcel sedem dní. Keďže Majo s Marcelom lovili na druhom brehu, priebeh tejto akcie mi so smiechom, držiac sa za brucho, porozprával ráno Majo. Hneď po zábere sa Marcel zabalený po uši rozbehol k udici. Vzhľadom k tomu, že mu to v úzkom spacáku veľmi nešlo, skákal znožmo po klzkej tráve, podobne ako to môžeme vidieť na detských súťažiach v skákaní vo vreci. Keď dohopsal k prútu, pokúsil sa zaseknúť. Nohy mu pod ťahom sumca vyleteli a Marcel šiel okamžite k zemi. Našťastie ho na prudkom svahu zastavil dobre zapichnutý stojan. Poležiačky ešte raz prisekol a v horizontálnej polohe so stojanom medzi nohami pokračoval v zdolávaní ryby. Táto humorná scéna mala netradičný koniec. Sumec, ktorého sa Marcelovi podarilo zdolať, bol úplne slepý. Jedno oko mu chýbalo celkom, druhé už mal prerastené kožou.
Je nedeľa ráno. V kempe nakladáme do áut posledné veci. Počasie sa umúdrilo, teplo slnečných lúčov je už cítiť. Každoročná lotéria s výberom termínu, nám túto jar celkom nevyšla. Je evidentné, že nasledujúce dni sa bude voda prudko ohrievať, biela ryba pôjde do trenia a sumce začnú žrať. Napriek tomu dvadsaťosem sumcov ulovených za dvanásť dní lovu, je na rieke Po pekný úspech.

Lúčime sa s deltou Pádu. Štvorica zvolenčanov spolu so mnou vyráža smer Udine. Mičo s Alenkou sa od nás odpája a pokračuje cez Triest do Chorvárska. O niekoľko dní ho tam pôjdem navštíviť. Čo všetko sme spolu s Mičom zažili a aké ryby sa nám podarilo zdolať, sa dozviete v druhej časti o mesiac..

Erik Zbiňovský
Kontakt: ZK-SILURUS, ERIK ZBINOVSKY- 0905635380
Organizovanie zájazdov – lov sumcov : Taliansko,Grecko,Turecko,Chorvatsko,
Srbsko,Macedonsko,Ukrajina
Nové revíry,sumce nad 100kg,možnosť lovu celoročne.