Telo sumca je pretiahnuté a celkovo veľmi nesúmerné. Hlava je veľmi široká, rozložitá. Telo od hlavy po análny otvor je veľmi mohutné, okrúhle, od análneho otvoru po koniec chvosta sa zužuje a splošťuje. Chvostová časť tela má šabľovitý tvar. Širokú papuľu ohraničujú výrazne zaoblené pysky. Čeľuste sú masívne, husto pokryté veľmi drobnými, ale pevnými a ostrými zúbkami. Sumec má zuby na podnebí, na radličných kostiach, dokonca aj na žiabrových oblúkoch.
Sumec plôdik
Z čeľuste vyrastajú dlhé pohyblivé fúzy, ktoré využíva pri love, a zo sánky dva páry kratších nepohyblivých fúzov. Všetkých šesť fúzov obsahujú zmyslové výrastky, ktoré majú funkciu chuťových orgánov. Tie smerom k špičke hustnú. V jednej rovine s dlhými fúzmi ležia predné nosné otvory, vystupujúce v tvare trubičiek. Tesne za nimi sú zadné nosné otvory, respektíve čuchové dierky. Sú úplne pokryté kožou. Má veľmi malé oči, keďže ide o nočného dravca, ktorý ich nevyužíva pri love, ale skôr využíva ostatné zmysly.
Chrbtová plutva, umiestnená na najvyššom mieste chrbta je malá a je zložená len zo štyroch mäkkých lúčov. Oveľa mohutnejšie sú prsné plutvy, ktoré vyrastajú tesne za žiabrovými oblúkmi a siahajú až po brušné plutvy. Sumec má pri porovnaní s ostatnými našimi rybami mimoriadne dlhú análnu plutvu, ktorá je zložená až z 92 mäkkých lúčov. Chvostová plutva je menšia, súmerne zaoblená. Takéto sformovanie tela a plutiev umožňuje sumcovi rýchlo zaútočiť na korisť.
Telo sumca nepokrývajú šupiny, ale koža, ktorá je veľmi pevná a slizká. Bočná čiara je viditeľná, nachádzajú sa v nej kanáliky vyplnené slizom a nervovými bunkami. Sfarbenie nie je pestré, skôr nenápadné. Základná farba je tmavosivá, zeleno-hnedá, až modrosivá. Chrbát je svetlejší ako hlava a môže byť aj olivovozelený. Boky sú menej výrazne, pričom brušná časť je svetlejšia, až biela. Ojedinele žijú aj sumce, ktoré nemajú pigmentové bunky a sú celé biele, takéto sumce nazývame sumec albín.
 |
 |
Vnútorná stavba: Svalovitý pažerák spája ústnu dutinu s vakovitým žalúdkom. Aj pažerák a žalúdok sú veľmi roztiahnuteľné, čo umožňuje sumcovi pohlcovanie aj veľkých kusov koristi. Vstup do žalúdka i výstup z neho sú uzatvorené klapkami. V žalúdku prebieha prvý stupeň trávenia vylučovaním kyseliny soľnej a pepsínu. Na tento orgán nadväzuje črevo, spočívajúce v tvare troch pozdĺžnych závitov v brušnej dutine a končiace u análneho otvoru. Pečeň je veľká a je rozčlenená na tri rôzne veľké laloky. Sú rozložené pozdĺž vzduchového mechúra a pokrývajú čiastočne pažerák, žalúdok a črevo. Žlčník vyúsťuje tesne za žalúdkom. Ľadviny sú umiestnené na konci brušnej dutiny pod chrbtom a smerujú dopredu k plávaciemu mechúru. Sú silne rozvetvené a spájajú sa do jedného močovodu, ústiaceho do močového mechúra.
Mohlo by vás zaujímať |
|
|
Ideálna nástraha na sumca pijavica - nadája - ich použitie a uskladnenie |
Ako správne zostrojiť tyčovú bójku a ako v malom potoku nachytať sumce Ďalšia úspešná montáž na sumca |
Plávací mechúr je nápadne dlhý a veľký a líši sa tiež tvarom od plávacieho mechúra iných druhov rýb. Má prepážku, ktorá je pomerne dobre rozpoznateľná ako pozdĺžna ryha na hornej a dolnej stene i na vnútornej strane mechúra. Asi v polovici dĺžky je na spodnej strane trubička, spájajúca mechúr s pažerákom a Weberovým orgánom.
Okrem podpory sluchu sú hlavnými úlohami plávacieho mechúra regulácia vztlaku ryby a vnímanie tlaku vzduchu, ktorý do značnej miery ovplyvňuje prijímanie potravy a trenie sumcov. Nízky tlak vzduchu urýchľuje pohybovú aktivitu a vedie k zvýšenému prijímaniu potravy. Tiež trenie prebieha pri nízkom atmosferickom tlaku, spravidla počas búrky.
 |
 |
V zadnej časti brušnej dutiny medzi vzduchovým mechúrom, ľadvinami a črevom sú umiestnené relatívne malé pohlavné orgány. Napríklad u dospelého sumca s váhou šesť až desať kilogramov tvoria iba asi deväť až pätnásť percent telesnej váhy. Srdce s hlavnou a prednou komorou čerpá krv sumca jednoduchým obehom. Jeho krv obsahuje 35 až 38 percent hemoglobínu. Z toho vyplýva, že je sumec schopný racionálne využívať i malé množstvá kyslíka. Tiež koža sumca je schopná prijímať kyslík a vylučovať oxid uhličitý. Táto schopnosť vzrastá so stúpajúcou teplotou vody. Tým sa tiež dá vysvetliť, prečo sumec patrí medzi odolné ryby a môže prežívať i v ťažkých životných podmienkach.
Potrava
Sumca zaraďujeme medzi dravé ryby na základe potravy a spôsobu, akým sa potravy zmocňuje. V mladosti loví len drobné vodné živočíchy (planktón a zoobentos), ale postupne, ako rastie a dospieva, sa jeho nároky na veľkosť a množstvo potravy zvyšujú. Loví malé ryby, žaby, raky a hlodavce, na ktoré vo vode natrafí, a taktiež aj vodné vtáctvo. Sumec prijíma najviac potravy v máji - júni, kedy sa neresí, viac v teplom období, v chladnejšom už pomenej. Pri sledovaní prijatej potravy treba brať do úvahy aj spôsob lovenia sumcov. Pri bežných lovných spôsoboch (lov na udicu, sieti...) sa často stáva, že sumec vyvrhne obsah svojho žalúdka (pri love na udicu sa snaží zbaviť udice).
Rast
Rýchlosť rastu rýb je veľmi rozdielna, závisí od mnohých faktorov. Sumec patrí medzi rýchlorastúce ryby. Vek sumcov, chovaných v rybníkoch, možno určiť ľahšie ako vek sumcov, voľne žijúcich vo vodách, keďže nepoznáme dátum neresenia. Avšak aj týmto rybám vieme určiť vek, a to podľa letokruhov na šupinách alebo kostiach.
Letokruhy sa tvoria odlišným látkovým metabolizmom podľa teploty vody. Rozdiel sa prejavuje vysokým a neustálym príjmom potravy a k tomu úmerným rastom v letnom období. Naopak v zimnom období sa prejavuje vďaka menšiemu príjmu potravy spomaleným rastom. Počet rokov na kosti alebo šupine vieme odrátať rovnako ako na letokruhoch smreka. Ak teda poznáme dátum ulovenia ryby, môžeme presne vypočítať dátum vyliahnutia. Odborník dokáže aj zo 100kg sumca zistiť, kedy sa vyliahol a ako počas jednotlivých rokov rástol.
V priebehu prvých rokov sa dĺžka sumcov znásobuje a začiatkom tretieho roka sa zvyšujú hmotnostné prírastky až na 1kg. V neskorších rokoch dosahujú 1,5kg-2kg a vo veľmi dobrých podmienkach až 3kg. V údolných nádržiach, kde je voda chladnejšia rastie pomalšie a jeho ročné prírastky na hmotnosti prevyšujú 1kg až v piatom alebo šiestom roku. Až po tomto veku dosahujú prírastky 2-3kg ročne.
Rozmnožovanie
Samci pohlavne dospievajú už v treťom roku života, ikernačky až vo veku štyroch rokov. V prírodných podmienkach závisí doba trenia od rôznych faktorov. Pri tom hrajú dôležitú úlohu teplota vody a zabezpečovanie potravy. Ťah k treniskám nastáva, keď voda dosiahne teplotu 18 až 20 stupňov Celzia. Sumec potom vyhľadáva pre rozmnožovanie husto zarastené miesta blízko pri brehu, podomleté pobrežné úseky s koreňmi jelší alebo vŕb, zaplavené lúky alebo lužné lesy.
Pred samotným trením pripravuje samček niečo ako hniezdo. Dáva pritom prednosť jemným vŕbovým a jelšovým koreňom, visiacim voľne do vody. Nárazy chvosta očistia tieto miesta od bahna a ostatného neporiadku. Potom nasleduje predohra. U sumcov sa ľahko spozná. Príslušníci oboch pohlaví plávajú pred spárením tesne pod hladinou. Pritom samček prenasleduje samičku. Vlastné trenie prebieha najčastejšie vo večerných hodinách, kedy je teplota vody okolo 20 až 23 stupňov Celzia. Trenie prebieha nasledujúc: Samček naháňa ikernačku okolo hniezda a naráža tlamou do jej brucha. Pritom podoplaváva samičku a nadvihuje ju. Nad hniezdom sa samček vinie okolo samičky. Tá sa potom potopí ku dnu, aby nakládla ikry.
Sumčie ikry sú tri až štyri milimetre veľké. Ich počet sa pohybuje medzi 10 000 až 30 000 kusov na kilogram telesnej váhy samičky. Ikry sa veľmi lepia a vytvárajú chuchvalce. Tieto slabo nažltnuté vajíčka sú hneď oplodňované samčím mliečom. Trenie sa niekoľkokrát opakuje v priebehu až dvoch hodín a je behom tejto doby sprevádzané veľkým hlukom a šplechotom. Po vytrení zostáva samček pri hniezde, aby chránil ikry a mávaním chvostovej plutvy im privádzal čerstvú vodu a zabezpečoval tak zásobovanie kyslíkom, dokiaľ sa nevyliahne plôdik.
V prírode dospieva z celého množstva ikier iba malé množstvo. Splesnivením a nedostatkom kyslíka uprostred chumáčov predčasne umiera najväčší počet ikier. Tiež keď teplota vody klesne pod 13 stupňov Celzia nemajú ikry žiadnu šancu na ďalší vývoj. Ak sa však pohybujú teploty medzi 23 až 25 stupňami Celzia, vykľujú sa mladé sumce už počas dvoch alebo troch dní. Plod so žĺtkovým vačkom, dlhý približne sedem milimetrov, je veľmi citlivý na svetlo a teplo. Pôsobením priameho slnečného svetla a pri teplote vody pod 13 stupňov Celzia umiera. Po dvoch až troch dňoch sa začína plod aktívne pohybovať a vyhľadávať si možnosti úkrytu. Zhromažďuje sa v najtemnejších kútoch hniezda, kde sa najskôr pevne prichytí lepkavými žľazami, umiestnenými na hlave. Po siedmich dňoch začína sumčí plod – pri teplote vody medzi 22 až 24 stupňami Celzia – aktívne plávať, napĺňať plávací mechúr a prijímať potravu. Požiera planktónové organizmy a larvy hmyzu, červy, ráčiky, mušličky a ostatné živočíchy, žijúce na vodných rastlinách, až do veľkosti dvoch milimetrov.
Autor: Soňa Predná
Pozrite si relácie Rybárska Televízia o love sumca
