Malý Dunaj v roku 2014 prekvapil. Už som zažil pri love rýb prívlačou všeličo, ale to čo sa dialo tu to sa ani z odstupom času ťažko dá opísať. A to v tom dobrom slova zmysle. Malý Dunaj mal počas konca leta a začiatku jesene o niečo vyšší stav ako po iné roky a to vďaka, že jeho veľký brat bol väčší a tak aj zospodu, tak aj z vrchu mal dostatok vody. Tie stavy z vrchu dali malému Dunaju prietok a tie vodné stavy zospodu navýšili stav rieky, kde sa ryba bezpečne cítila. Jedinou nevýhodou bolo, že vyšší stav vody zakryl svojou hladinou veľké polia leknínov, kde sa ukrýva nespočetné množstvo rýb. Ale keby bolo všetko ideálne, tak by rybolov nebol rybolovom.
 |
Návštevy sa začali niekde začiatkom augusta, kde som využil možnosť použitia pramice jedného kolegu rybára,. Mal ju zaparkovanú na Malom Dunaji a tak okrem vyhodení pár litrov vody čo tam napršalo bol som hneď po zavesení motora na vode. No ak práve aj on bol na rybách, tak neostalo len použiť môj gumák. Vždy som najskorej išiel proti prúdu asi tak päť-šesť kilometrov. Pritom som si na sonare prezrel, ako to pod vodou vyzerá. Nakoľko na danom úseku aj napriek vyššiemu stavu vody sú zradné úseky s veľmi malou vodou, kde pri úplne normálnom stave sa dá preplávať len z početnými kajakmi a kanoemi. Rybár by tu mal spozornieť okamžite, ako vidí polia z lekien, pretože tu nemá hĺbka vody viac ako 50-60 cm. Na spodnom úseku sú tieto leknínové polia v podstate každé dva kilometre a niekedy aj častejšie. Ak sú pri vyššom stave zaliate, tak na daný stav pri nepoznaní daného úseku upozorní každého, kto ide motorom tým , že sa mu lekná namotajú na vrtuľu motora. Troška nepríjemné. A už poďme sa spúšťať dole prúdom a postupne prelovovať vody Malého Dunaja.
V podstate som tento spôsob praktizoval skoro vždy,. Najskôr som si daný úsek prešiel proti prúdu a potom som sa spúšťal dole prúdom, pekne potichu, bez zbytočných pohybov a usmerňovanie člna bolo len opatrným veslovaním. Ticho bolo jedným z predpokladov úspešného rybolovu. Na tejto rieke je v podstate ticho stále, a tak ryba je tu naučená, že čo hluk, tak to nie je prirodzené a jednoducho ryba akoby sa stratila z vody. Niekedy stačilo prejdenie skupiny kajakárov a bolo po rybolove, ale vďaka daždivému počasiu ich nebolo až tak veľa a stačilo po prejdení skupiny počkať nejakú tu polhodinku a ryby sa objavili.
 |
 |
Voda na mnou lovenom úseku bola od pol metra do piatich metrov, všetko to záviselo od daného úseku. V Malom Dunaji sa hĺbka vody nemení až tak rýchlo, ako na prebagrovanom Dunaji, ale vie prekvapiť. Preto bola vždy pred lovom potreba si pripraviť prúty na rôzne druhy prívlače tak, aby rybár mohol podľa typu vody variovať možnosti lovu. V roku 2014 som sa ako skoro vždy, sústredil v love na prívlač s voblermi salmo. Pri dosť širokom rozpätí hĺbok to boli v podstate tri druhy voblerov používaných cez deň a dva druhy používané vo večerných hodinách. Cez deň to boli voblery pod povrchové. Na vody zo strednou vodou, čo je hĺbka od 1,5 metra do 3 metrov sa mi osvedčili voblery Salmo Hornet 5 a aj 6 a potom ešte na hlbiny, čo boli voblery Salmo Hornet 6 vo forme Sinking.
 |
 |
Spôsob lovu som zvolil nasledovný. Čln som udržiaval asi tak v strede rieky, a hádzal som vždy troška hore prúdom , alebo kolmo na breh, tak aby som sa čo najviacej dostal pod konáre, za prekážky alebo pod vysoký breh. To bolo na miestach kde neboli leknové polia. Na miestach kde boli leknové polia bolo treba zmeniť spôsob lovu a to tak, že čln treba nasmerovať asi tak desať metrov od kraja lekien a hádzať asi tak meter - dva na začiatok lekien a potom prívlačovať. Samozrejme, že bolo potrebné neustále pracovať so špičkou prúta a tak usmerňovať pracovnú hĺbku nástrahy. Usmerňovanie platí aj pri hádzaní poza prekážky. V podstate by mala mať nástraha po nahodení a stabilizovaní najskorej trajektóriu ponad rastliny – lekná alebo ponad prekážky v hornej časti vodného stĺpca a tam kde je koniec sklonením špičky prúta umožniť nástrahe aby, sa začala ponárať do hlbších časti vodného stĺpca, kde bolo asi najviacej záberov. Na takýchto leknových poliach, kde hĺbka vody často nepresiahla pol metra sa často ukrývali neskutočné ryby. Okrem stálych obyvateľov – amurov, ktoré pri splašení dokázali za chvíľu urobiť z daného úseku rozvlnený úsek blatistej vody, sa tu ukrývali hlavne sumce a šťuky, hlavne ich mladšie ročníky. Na spodných a vrchných častiach leknových polí sa vyskytoval skoro vždy boleň.
 |
 |
Počas iných rokov som sa zvykol veľmi často zabávať lovom volžských zubáčov na jamách, ktoré sú na viacero miestach, ale rok 2014 bol bez nich a vôbec zubáče sa akosi vytratili na spodnom úseku, zato šťúk sa objavilo až, až. Niekedy na úseku cca 100 metrov sa dalo uloviť sedem – osem kusov, samozrejme že nie všetky veľké, ale šťuky ako druh. Väčšina šťúk sa pohybovala v dvoch veľkostiach a to 50 cm +- a 65 cm +-, zhruba dva po sebe idúce ročníky sa vydarili čo sa neresu týka. No boli aj menšie a čím menšie tým pažravejšie. Boleňe sa vyskytovali hlavne v mierach okolo 55 až 65 cm, no kde tu sa objavil aj statnejší strieborný rytier. Sumce, už asi klasika, hlavne v auguste. Len droboť, kŕmiaca sa na veľkom množstve malých rybiek. Miery do 80 cm, ale najčastejšie 50-60 cm. Malý Dunaj pri sumcoch pripadá ako materská škôlka pre sumcov, hlavne na jeho spodnom úseku, väčšie kusy sa po nerese vrátia naspäť do Váhu. Samozrejme že aj tu sú výnimky potvrdzujúce pravidlo.
 |
 |
Lov prívlačou na Malom Dunaji v roku 2014 bol často lovom ako z rozprávky, však nespočetné množstvo záberov od rýb a boj s nimi bol balzamom na duši. No pre neznalých jednotlivých úsekov je potrebná strašná pozornosť pri plavení sa na tejto rieke, hlavne ak ideme hore prúdom s motorom, nakoľko nespočetné množstvo prekážok v podobe potopených stromov, rôznych kolov zabitých do dna, ktoré používajú miestni ako kotvenie a často pri vyššej vode ich nie je vôbec vidieť sa môžu stať nepríjemným stretom a následným poškodením plavidiel. Aj tu platí pravidlo, že pomaly ďalej zájdeš.
Petrov zdar Peter Bitter
