KONEČNE SOM SA DOČKAL
V máji som mal pätnásť a rybárčim od šiestich rokov . Na rybačku chodím z ocinom a jeho priateľmi. Nachytal som už množstvo rýb rôzneho druhu a odskúšal okrem vláčenia asi všetky možné spôsoby chytania rýb udicou. Ale ten najkrajší spôsob, teda vláčenie bol pre môj vek nedostupný.
A preto, že zakázané ovocie najviac chutí, nebol som ani ja výnimkou a pri prvej príležitosti som už kde tu tajne švihal otcovou štyridsiatkou. Ľahučká udička sedela v ruke ako uliata . Len ten kto prepadol rybárčine a obzvlášť vláčeniu vie pochopiť, aké to je čakať kým dorastie na prívlač, potom na lov s dvomi prútmi, ďalej na zväzovové povolenie atp. Ja som sa konečne dočkal a začal naostro.
Učiteľov som mal okolo seba neúrekom, až som bol šokovaný, koľkí z nich sú zrazu odborníci na vláčenie. Spočiatku sa mi na našej najbližšej rieke Hrone veľmi nedarilo, ale prišla druhá polovica júna, tiché ráno. Pri vode okrem nás dvoch ani duša. Ocino išiel poniže a rozbaľoval udice na ťažko, ja som si naviazal kevlar a na karabínku zavesil po domácky vyrobenú bledučko zelenú napodobeninu ostrieža tvaru Hornet.
Tretí hod a razantný záber ma skoro obral o prút, alebo skôr tá sedemdesiatpäťka šťuka na opačnom konci. Silon Colmic 0,14 a 40 gramovka delená udica sa v tom okamihu stávala v mojich očiach špáradlo s cvernou. Rozum zavelil: „bojuj“! Prvý, druhý , tretí výpad, povoliť cievku a bola v podberáku. Všetko klaplo ako malo. Doma sme zo šťuky vydolovali 25-ku podustvu a to ma utvrdilo, že šťuka mala v každom prípade poriadny apetít. Na Hrone sa mi podarilo uloviť vláčením zopár zubáčov, pričom najväčší meral 63 cm a vážil 2,1 kg. Cez prázdniny chodím ku starkým na chatu pri Dunaji, kúsok od Štúrova. Túto našu nádhernú rieku som sondoval už niekoľko rokov, až prišiel júl a poďme baliť. Ocino trojlibrovky a ja 60 gramovú prívlačku Albastar Blue Gentleman, osadenú novučičkou Ticou a navinutou 25-kou Colmic.
Chlapi sa utáborili a nahodili ,,bombardéri“ čo znamená 200 g olovo. Ja som hneď ráno „zdúchol“ na moje vysnívané miesto. Po polhodine a strate dvoch woblerov to prišlo. Najprv šklbnutie a potom rana. Bol to on, krásny zubáč 64 cm 2,4 kg. Neušlo mi, že na danom úseku lovia aj nádherné bolene a tak nasledujúci deň bolo rozhodnuté.
Nasadil som si ocinov vlastnoručne vyrobený, ťažký, temer 50g špeciálny wobler.
A výsledok? Boleň zaútočil okamžite. Po útoku boleňa vyletel wobler do vzduchu a pri dopade sa nekompromisne zasekol do papule dravca. Boleň mal 64 cm a vážil 2,7 kg. Ďalší zaútočil ihneď po dopade woblera a miera 62 cm 2,4 kg hovorila za všetko. Mojim článkom chcem len podporiť všetkých rybárov v mojom veku a najmä tzv. čakateľov, že sa netreba vzdávať. Rýb je v našich vodách dostatok a možnosti obrovské. Mne sa darilo v minulom roku a či bude aj tento rok úspešný, nechám sa prekvapiť. V každom prípade som prepadol najkrajšiemu športu na svete RYBAČKE.
Róbert Novotný ml.