Takto na úvod by som predstavil rieku Sáva v Chorvátsku dlhú 947 km. Chorvátsky úsek je dlhý 562 km ,bez akejkoľvek regulácie, alebo priehrady, čím je zabezpečená prirodzená migrácia rýb či už za rozmnožovaním, alebo za potravou . Nami navštívený úsek zvaný Ivanjski Bok, je názov poloprázdnej dedinky ,veľmi pripomínajúcu dediny u nás v pohraničí v päťdesiatych rokoch minulého storočia a to doslova. Prázdne domy ,sem tam nejaký starší ľudia ,všetko v štýle samo živitelia, čiže domáce zvieratá a poľnohospodárstvo. Samotná rieka výzorom pripomína náš Váh na úplne dolnom toku. Prevažuje piesčité dno i brehy, ale je to jedno. Rybolov je tu možný na väčšine úsekov len z člna a to vďaka neskutočne hustým porastom siahajúcim až do vody. Jednak protiľahlý breh v dĺžke okolo dvadsať päť km je prírodná rezervácia so zákazom vstupu a niektoré úseky sú ešte od nedávnej vojny okrášlené červenou tabuľkou s lebkou.
Základný tábor máme v malom kempe na kraji spomínanej dedinky . Tvoria ho dve nové chatky v plnej výbave, a chata našich dvoch sprievodcov priamo na brehu rieky. Výzorom sú blízke obydliam domorodcov v Amazónii, čiže na vysokých koloch, lebo tu sa vode naozaj nedá rozkázať. Sprievodcovia, dvaja riečni vlci cez päťdesiat, ale dušou mladíci Mico a Mário, ktorí tu trávia cez dvesto dní v roku a sú vyslovene súčasťou tohto teritória čo sa týka štýlu života a súžitia s prírodou. Berú si z nej len toľko, koľko potrebujú. Nás v krátkosti oboznámia so štýlom prívlače v tomto extréme. Hladina je ešte stále o niekoľko pár metrov nad normál, čo je pozostatok storočnej vody, ale vôbec ich to nevzrušuje. Dokonale pripravení vyrazíme. Chytá sa ,ako som spomínal z člna na stredne ľahkú prívlač. Stredne ľahké náradie, ako poznáme u nás ,čiže na lov jalca boleňa, menších štúk a zubáčov. Prúty o dĺžke 240 cm ,šnúra 0,12 mm a tridsiatka kvalitný navijak sa tu používa ako hlavné univerzálne náradie. Hlavička jigu o váhe tridsať päť až päťdesiat gramov ,podľa rozmanitosti úsekov, k tomu pätka kopyto Relax, alebo gumka od Quantum a preklepávanie dna môže začať. Čln opatrne zakotvíme v smere prúdu. Ide o ľahkú pramicu miestnej výroby so spaľovacím motorom, ideálnu pre dvoch loviacich. Kotva je uviazaná na prove, čln sa uloží v smere prúdu. Jeden prehadzuje úseky pod sebou, druhý mierne z boku hádže k brehu. Vždy zásadne rozdielne farby a veľkosti nástrah . Na ktorú sú zábery, tá sa potom stáva prioritnou. Cieľová ryba, ako som spomínal je tu zubáč. Bežné úlovky okolo 70 cm a pred zimou samozrejme aj väčšie. Rekordný zubáč tu je okolo 18 kg. Proste sen.
V okolí brehov sa hojne vyskytuje šťuka, ale aj sumec a zaujímavé je to, že to aj v zimnom období. Podľa informácií tu domáci pred našim príchodom ulovili sumca s hmotnosťou okolo 50 kg a väčší, okolo 70 kg krásavec im ušiel tesne pri člne. Všetky zábery boli na ľahké náčinie, ktoré som spomínal.
Podľa Micovho rozprávania pri jednom skúmaní dna, v najhlbšom úseku objavili monštrum s odhadovanou hmotnosťou dobre cez sto päťdesiat kg. Možno podľahne jednému zo špecialistov, ktorí tu letných mesiacoch bodujú na rôzne štýly v love týchto obrov. Veľký húf kormoránov na love vyletí na všetky strany, ako tieň ho sprevádza orliak morský, ktorý striehne na nejakú rybu, ktorú na hladine nemôže pažravec dostať do seba a bez problémov ho o ňu pripraví. Na selekciu diviačej zveri v rezervácii bol vysadený i austrálsky pes dingo ,ktorého koncerty v noci dopĺňajú divokosť tejto nádhernej krajiny. Sedím v člne s priateľom, ktorý podobným spôsobom loví u nás na Dunaji, ibaže v menších hĺbkach a z brehu. Vážim si jeho ochotu pomôcť a poradiť v tomto smere každému. Sústredíme sa na prácu našich nástrah a každý nepremenený záber konzultujeme a snažíme sa to napraviť. Nakoniec je najúspešnejšie jemné poťahovanie po dne s prestávkami. Prinieslo nám každému po troch zubáčoch. Lovíme potichu. Iba sem tam prehodíme slovko o farbe nástrahy a vnímame okolie. Vnímame túto rieku, ako jeden s posledných rajov na zemi. Toto bol náš začiatok v tomto raji. Strávili sme tu takmer týždeň a vy sa o tom raz dočítate.
