Za sumcami po Európe čať II. Chorvátsko
Dostať sa k vierohodným informáciám o sumcoch v tejto krajine bolo pomere zložité. Strohé správy hovorili len o veľkých sumcoch vo Vranskom jazere. Zorientovať sa a spoznať chorvátske vody mi pomohol teraz už môj veľmi dobrý priateľ – Mičo. Niekedy začiatkom roku 2006 mi zazvonil telefón. Volajúci sa predstavil ako Mičo.
Hovoril síce po slovensky, no cudzí prízvuk bol zjavný. Niekoľkominútový rozhovor stačil nato, aby som zistil, že Mičo chytá v Chorvátsku na prívlač pomerne slušné ryby. Dohodli sme sa na stretnutí. Odkrývanie tajomstva chorvátskych vôd sa začalo.
MIMORIADNE ČISTÁ VODA
V prvej polovici októbra vyrážame v trojici cez Maďarsko navštíviť jednu z riek, na ktorých Mičo loví. Stretávame sa blízko Záhrebu. Asi po hodine jazdy prichádzame k vode. Rieka je o niečo menšia ako Tisa, brehy sú vysoké, vo vode vidieť potopené stromy.
Obsah tranzitu premiestňujeme do dvoch člnov a odchádzame dole prúdom. Po niekoľkých minútach sme na mieste. Tábor rozkladáme na pravom brehu v pomerne strmom svahu. Sto metrov široká rieka tu vytvorila obrovský vracák s hĺbkou až 25m.
V tejto jame sa Mičovi podarilo v zime uloviť na prívlač niekoľko pekných sumcov. Prvým prekvapením je pre mňa mimoriadna priezračnosť vody. Chytal som už na mnohých riekach, v mnohých krajinách, no s takouto čírou vodou som sa ešte nikdy nestretol. Postupne rozmiestňujeme šesť prútov do hĺbok od 2 do 18m. Miro s Jurom a Mičovým švagrom Ivicom ostávajú v tábore. My dvaja odchádzame hore prúdom na prieskum. Mičo mi objasňuje niekoľko pre mňa nepochopiteľných vecí. Pýtam sa ho, prečo tu nie sú vôbec žiadni rybári. Hovorí mi, že v Chorvátsku je športový rybolov menej rozvinutí. Ďalší dôvod, prečo brehy rieky neokupujú loviaci rybári je oveľa menej prozaický. Počas konfliktu v bývalej Juhoslávii tvorila táto rieka frontovú čiaru medzi srbskými a chorvátskymi vojskami a časti jej brehov sú doteraz zamínované. Mičo ako priamy účastník týchto bojov ma upokojuje tvrdením, že podrobne pozná rozmiestnenie mínových polí a preto nám žiadne nebezpečenstvo nehrozí.
RIEKA PODOBNÁ TISE
Prechádzame asi 20km dlhý úsek. Niekoľko kilometrov panesky nedotknutej prírody strieda ďalšie z miestnych špecifík. V blízkosti každej dediny lemujú brehy vraky rôznych typov áut. Mičo mi vysvetľuje, že doteraz tu bolo hádzanie starých áut bežnou praxou, no posledné roky už autá končia na vrakoviskách. Po asi dvojhodinovej jazde môžem konštatovať, že lovíme ryby na rieke v mnohom podobnej Tise. Voda je tu však oveľa čistejšia a zjavne menej navštevovaná.
Aj keď je už dosť chladno, začínam vábiť. Sumce reagujú. V niektorých úsekoch sa dvíha k hladine naozaj slušné množstvo rýb. Darí sa nám uloviť dvoch metrových sumcov. Cestou si všímame, že hladina rieky stúpa a voda sa kalí. Búrkové mraky od západu prinášajú obrovské kvantá vody. Vzhľadom na reliéf krajiny všetka voda steká do rieky a po štyroch hodinách silného dažďa je hladina o viac ako meter vyššie. Po vode pláva množstvo stromov. Trhací silon jedného z prútov pod ich náporom praská. Celú noc musíme byť v strehu. Ráno naše trápenie ukončí zdochlina kravy, ktorá nám postupne odtrhne ďalšie dve nastražené ryby. Ráno konštatujeme, že chytať ďalej v takejto vode nemá zmysel. Balíme tábor a odchádzame. S Mičom sa dohadujem na jarnej rybačke.
APRÍLOVÝ NÁVRAT
Zima ubehla ako voda, Mičo ma počas Vianoc šteklil mms-kami sumcov a zubáčov, ktoré tam lovil na gumy celú zimu. Koncom apríla sa znova stretávame v jeho podniku a plánujeme spoločnú akciu. Rozhodli sme sa, že v dvojici prejdeme väčší úsek rieky a budeme hľadať nové zaujímavé miesta. Zásobujeme sa dostatočným množstvom korýtok, červov a nádajov. Nakladáme čln všetkým nevyhnutným a odchádzame dole riekou. Orientujeme sa pomocou GPS-ka v mojej 525-ke. Nachádzame krásne zátišia s množstvom popadaných stromov, sledujeme na hladine vyhrievajúcich sa metrových amurov. V blízkosti prekážok lovia bolene malé belice. Rieka naozaj žije.
RIEKA NAOZAJ ŽIJE
Prvý deň lovu chytáme pomocou vábničky 5 sumcov od 80 do 170cm. Večer vyberáme miesto na táborenie. Mičo dostáva za úlohu nachytať nástrahové ryby. Počas tridsiatich minút ulovil z člna pomocou kombinácie pilkra s bielou muchou šiestich boleňov. Asi kilo a pol veľkej ryby umiestňujeme na trhačky a unavení zaspávame. Ráno kontrolujeme prúty. Jeden z boleňov chýba, no sumec sa na nastražené trojháky nechytil. Druhý deň sa dostávame do veľmi zaujímavej oblasti. Navštevujeme jedno z najväčších neresísk rýb v povodí Dunaja. Pri vyššom stave vody sa sem každoročne sťahuje obrovské množstvo rôznych druhov. V tom čase je to tu strážené políciou, nad zaplavenými lúkami hliadkujú dokonca aj vrtuľníky. Keďže je voda momentálne nízka, divadlo, na ktoré sme sa tešili sa zatiaľ nekoná.
SUMCE SÚ PRI CHUTI.
Podvečer opäť chytáme nástrahové ryby. Obom sa nám naozaj darí. Za necelú hodinu zdolávame 15 boleňov od 40 do 70cm. Opäť vyťahujeme trhačky. Skúšam uloviť sumce aj na podvodné plaváky. Do rána chytám dvoch sumčích pionierov. Je jasné, že v tomto úseku ryby ešte natiahnuté nie sú. Preto meníme stanovisko. Po šesťdesiat kilometrov dlhej jazde spoznávam miesta, ktoré som navštívil minulý rok. Rýchlo rozložíme stan, ukladáme doň nepotrebné veci. Odchádzame vábiť. Sumce sú pri chuti. Chytáme opäť niekoľko rýb od 90 do 160cm. Začíname mať problém s nástrahami. Zásoby donesené z domu sa minuli. Vraciame sa späť a skúšame chytať na feeder. Na jeseň nám trvalo ulovenie dvadsiatich nástrahoviek desať minút, no tentokrát to tak rýchlo nejde. Trápime sa viac ako hodinu, horko-ťažko sa nám darí dostať na háčik troch karasov. Noc je bez záberu. Sadáme do člna a začíname vábiť. Niekoľko rýb reaguje okamžite. Splavujeme sa na koniec jamy, hĺbka začína stúpať s dvadsať na štrnásť metrov. Z hrany sa zrazu odlepí echo, na ktoré som od októbra čakal. Hrúbka echa je naozaj impozantná. Zrejme ide o rybu, o ktorej mi rozprával Mičo.
Pri jednom zo zimných lovov vláčil na jame ukotvený z člna. Sumce našiel pomocou Sea Chartera rýchlo. Zistil, že sú na dvanástich metroch a takto sa vznášajú bez zmeny hĺbky vo vracáku. Na štvorku kopyto chytil za necelú hodinu dvoch jeden a pol metrových sumcov.
MIČOVA PRÍHODA
Nasleduje pár ďalších náhodov, keď vtom prichádza záber. Spočiatku to vyzerá na ďalšiu rybu rovnakej váhovej kategórie, no zrazu mu sto gramový Kevlar Pike v rukách oťažel. Ryba sa otočila na druhú stranu a pomalým ťahom si brala šnúru z cievky. Akékoľvek pokusy zastaviť ju alebo aspoň otočiť boli márne. Keď už na cievke ostávalo len niekoľko metrov, Mičo sa opiera z celej sily do prúta. Ťah náhle povolil. Mičo pomaly natáča šnúru.
Na udici stále cíti odpor bojujúcej ryby. Po chvíľke dotiahol k člnu ako neskôr zistil, 19kg ťažkého sumca. Z bokov na obidvoch stranách mu tiekla krv. Rybu vložil do lode a uvažoval, čo sa stalo. Po zábere tohto fúzača a chvíľkovom zdolávaní, zrejme neprirodzený pohyb vyprovokoval gigantického sumca. Obrovská ryba sa zahryzla do takmer 150cm dlhého súkmeňovca a pomaly ho ťahala na dno jamy. Mičo odmeral šírku otlačených čeľustí. Bola neuveriteľných 49cm. Keďže som fotku tejto ulovenej ryby videl, bolo jasné, že nejde o nejaké výmysly.
GIGANT NA OBRAZOVKE.
Gigantickosť ryby mi potvrdzovala aj obrazovka Lowrancu. Echo sa pomaly dvíhalo hore. Udrel som 2 krát s vábničkou. Echo náhle zmizlo. Asi 20m od člna sa vynoril široký pás bublín. Neprešlo ani 10 sekúnd, keď sa na hladine objavil široký vír. V strede víru som zbadal chvost sumca. Úplne mi vyschlo v krku. Podľa šírky chvosta som rybu odhadol na 150kg. Klesajúce echo sa znovu ukázalo na obrazovke. Ešte raz som sumca vábničkou zastavil a prinútil ho pomaly stúpať hore. Tridsať centimetrov dlhé karasy, ktoré sme mali na háčikoch ho nijako nezaujali. Z vytrženia nás prebudil zvuk rolničky jedného z prútov, ktoré sme mali na brehu. Za chrbtom sme počuli praskot trhačky. Okamžite naštartujeme motor a upaľujeme na breh. Mičo vybieha hore strmým svahom a zasekáva. Asi minútu trvajúci boj sa končí. Za papuľu vyťahujem rukou 130cm dlhú rybu.
Po štyroch dňoch intenzívneho lovu sme už dosť unavení. Balíme veci a odchádzame domov. Lúčim sa síce s mojím priateľom, no obom je nám jasné, že hned ako sa mi bude dať tu prídeme zas. Mičo to dlho nevydrží a začiatkom mája navštevuje vracák zas. Chytá síce niekoľko rýb okolo 2 metrov, no obor sa neukazuje.
DRUHÉ STRETNUTIE.
Vo chvíli, keď to najmenej čaká, prichádza druhé stretnutie. Mičo chytá blízko brehu ukotvený z člna. Pod sebou má asi na trojmetrovom lane vyviazaných 2 niečo cez meter dlhých sumcov. Práve vyťahuje nástrahu z vody, keď vtom pocíti prudké škubnutie. Čln sa dáva do pohybu, smeruje na stred jamy. Asi po 30 metroch čln zrazu spomalí, lano sa napne a čln ostáva stáť. Prekvapený Mičo vyťahuje spod lode vyviazaných sumcov a okamžite zisťuje príčinu tohto neočakávaného presunu. Jeden zo sumcov je od stredu tela úplne zodratý. Začína mu svitať, čo sa asi stalo. Na vyviazané ryby zaútočil veľký sumec. Nevadila mu ani 5kg ťažká kotva, ktorú dokázal spolu s člnom potiahnuť krížom cez tok rieky. Či išlo o tú istú rybu, alebo o ďalšieho veľkého sumca sa zistiť nedalo, pretože napadnutý sumec bol chytený od chvosta.
TRINÁSŤ ZÁBEROV - 9 rýb.
Koncom júna sa stretávame znova. Spolu s nami je v tábore aj Mičov otec Boro. Aj keď máme dosť karasov a pleskáčov, pokúšam sa uloviť väčšiu rybu. Usmieva sa na mňa šťastie. Zdolávam takmer 3kg mrenu. Okamžite ju vyvážam na trhačku. Na obed prichádza „šure“ Ivica Logomer. Veľmi sa teší na vábenie, aj keď ryby chytá len tretí rok, vie, že dnes si určite chytí sumca. Šesť vyvezených prútov nechávame Borovi a odchádzame vábiť. Hľadáme nové miesta, preto nám cesta trvá viac ako dve hodiny. Ostávame stáť nad veľkou jamou, začínam vábiť. Sumce reagujú okamžite, na obrazovke Lowrancu je ich viac ako desať. Počas piatich minút máme všetci traja záber, len nažhavený Ivica seká do prázdna. Na jame ostávame asi tridsať minút. Máme tu neskutočných 14 záberov a zdolávame 8 rýb. Pokračujeme dolu po prúde. Nachádzam nenápadný úsek, kde sa od stredu rieku, smerom k ľavému brehu ťahá 500m dlhá a 9m hlboká jama. Otáčame sa tu 4 krát. Odmena za naše snaženie je naozaj kráľovská, 13 záberov a 9 zdolaných sumcov je naozaj lahôdka. Pomaly sa nám začínajú míňať nástrahy. Slnko nad hlavami neúprosne páli, všetci traja sme červení ako raci. V najväčšej horúčave vystupujeme na breh a kopeme dážďovky. Hodinu kopania premieňame v úlovok ďalších 4 sumcov. Tento scénar sa opakuje ešte raz. Za pol hodiny nakopané dážďovky míňame za 5 minút. Všetci traja máme po jednom zábere a ulovenom sumcovi.
Na slnku je viac ako 40°C, pomaly rezignujeme. Štartujem motor a odchádzame do táboraTu nás čaká ďalšie prekvapenie. Môj sportex, na ktorom bola nastražená mrena je na brehu. Zisťujem, čo sa stalo. Mičov otec Boro spolu s rybostrážcom Matem asi o štvrtej poobede zbadali, že môj plavák zmizol. Ryba odtrhla 45-ku trhačku a zamierila si to na dno jamy. Boro chytil prút a začal navíjať. Pretože moja 50-ka TLD nemá radič a Boro ešte s multiplikátorom ešte nechytal, podarilo sa mu navinúť šnúru na jedno miesto. Keď sa cievka úplne naplnila, naviják sa zasekol. Mate, ktorý bol dole pri vode, chytil šnúru do rúk a začal ťahať. Ryba zrazu spravila prudký výpad a Meteho potiahla po brehu asi 10 metrov. Náhle ťah povolil, obaja lovci ostali prekvapení. Ryba odpílila 170kg náväzec tesne pod obratlíkom. Je zbytočné špekulovať, čo asi mohlo na môj prút zabrať, možno to bol náš starý známy obor z jamy, možno gigantická šťuka, ktorá prepílila šnúru. Táto úspešná výprava sa končí. Zdolanie takmer 40-tich sumcov nám dalo naozaj zabrať.
Čo povedať na záver. Chorvátsko určite patrí medzi krajiny s výskytom veľkých sumcov. Podarilo sa mi objaviť panenskú rieku s množstvom fantastických rýb. Kľudne si dovolím tvrdiť, že ide o vodu, ktorá pri love na vábničku určite predčí všetky známe rieky. Navyše je plná bielych rýb. Videl som v nej plávať obrovské amury, šťuky a zubáče. Navštívil som tu aj niekoľko jazier. Jedno z nich ma naozaj zaujalo. Je známe výskytom veľkých kaprov a sumcov. Moji chorvátski priatelia tu dokázali chytiť za týždeň 30 kaprov od 5 do 25kg. V jazere som videl plávať takmer 5kg jalce. Len problém s nástrahovými rybami a krátkosť času nám zabránili skúsiť uloviť jedného z miestnych velikánov. Na Vranskom jazere, ktoré by malo byť najlepším revírom sa ulovili maximálne 80kg ťažké sumce. Podarilo sa mi tu nájsť minimálne 4 vody, na ktorých sa vyskytujú viac ako 100kg ťažké ryby. Loví satu na tri prúty a pri love sumcov je tu minimum obmedzení. Dnes už môžem skonštatovať, že som našiel nový sumčiarsky raj. Ako to vyzeralo v ďalších krajinách na Balkáne sa dozviete viac na budúce.
Erik Zbiňovský
Kontakt: ZK-SILURUS, ERIK ZBINOVSKY- 0905635380
Organizovanie zájazdov – lov sumcov : Taliansko,Grecko,Turecko,Chorvatsko,
Srbsko,Macedonsko,Ukrajina
Nové revíry,sumce nad 100kg,možnosť lovu celoročne.
