VÁŽSKE VÁBENIE
Začiatkom leta sme spolu so "sporťákom" Jojom rozoberali, kde by sa na Váhu oplatilo skúsiť uloviť nejaké sumce. Našimi informátormi boli Drahovčan Peter a Piešťančan Juraj Mrázikovci. Prvý ako rodák z Drahoviec nám opísal miestne stojaté vody. Keďže v nich už boli dávnejšie chytené slušné sumce, tieto staré štrkoviská sme vybrali ako jednu z možností. Juro Mrázik nám zasa pomohol s vodami okolo Sĺňavy. Jeho 70kg ťažký sumec hovoril o celkom slušnej veľkosti tunajších rýb. Realizáciu celej výpravy urýchlilo stretnutie, ku ktorému došlo na Domaši počas jedného z 24-hodinových lovov. Na akciu sa prihlásili traja sympaťáci Fero, Mendo a Gula. Po skončení lovu sme sa dohodli, že v prípade, ak urobíme výpravu k Váhu, určite sa k nám pridajú. Veľkou výhodou bolo, že Fero, už ako zabehaný sumčiar vlastní veľkú drevenú pramicu s dostatočne výkonným motorom. To nám umožnilo v prípade potreby premiestniť sa aj na väčšie vzdialenosti. Ďalšou super výhodou bolo to, že som mohol využiť možnosti, ktoré nám ponúkal vďaka nahrávaniu Lowranťácky sonar 135-ka.
Jožo tesne pred výpravou pobehal niekoľko štrkovísk a nahrávky dna mi poslal e-mailom. Vďaka tomu som si mohol urobiť obraz, čo nás asi na tej, ktorej vode môže čakať. Začiatkom augusta sme ešte dohodli "osoby a obsadenie" a akcia sa mohla začať.
Cestou na západ som pribral v Ružomberku bystričana Maca. Keďže na miesto určenia sme dorazili pol hodiny pred dohodnutým časom, v miestnom pohostinstve som si ešte mohol vychutnať finálový olympijský zápas nášho džudistu. O piatej dorazil s loďou Fero a chvíľku na to aj "sporťák" Jojo.
Keďže už bolo dosť hodín a prvé štrkovisko sa mi kvôli množstvu rekreantov nepáčilo, prešli sme za hrádzu a usadili sa na vode číslo dva. Tu som zistil, že máme problém s nástrahovými rybami, ktoré nám na to Jojom určení lovci napriek veľkej snahe nenachytali. Neostávalo nám nič iné, len vybrať feedre a skúsiť niečo chytiť. Podarilo sa nám uloviť dvoch kaprov a niekoľko pleskáčov a tak už za ubúdajúceho svetla sme povyvážali naše prúty. Tesne pred zotmením dorazil "sumčiar Vlasta". Vďaka chyteným ďalším kaprom mohol aj tento "záhorácky šakal" rozbaliť svoj cajk a chytať. Ryby sme umiestňovali na hranu, na ktorej sa dno zvažovalo z jedného do troch metrov. Jeden prút sme umiestnili do jamy s najväčšou
hĺbkou a jeden na kŕmne miesto, kde sme chytali nástrahové ryby. Večer sme sadli k bojovej porade a kuli plány na ďalšie dni. Prvú noc sme prečkali bez záberu. Ráno sme as dohodli, že celý deň venujeme zháňaniu nástrah a večer to skúsime priamo na Váhu. Spolu s ďalším "sporťákom" Papom som si bol obzrieť ďalšiu z vytypovaných vôd. V minulosti sa tam chytilo pár väčších sumcov. Položili sme loď na vodu a vybrali sa na prieskum. asi po hodine veslovania sme zistili, že aj keď ide o prekrásnu vodu (vyskytovali sa tu rôzne rastliny a lekná). Priemerná hĺbka je len 60cm. V čistej vode sme si spravili úplnú predstavu o množstvách, tu plávajúcich rýb. Plávalo tu 6 kaprov, 1 šťuka a väčšie množstvo pleskáčov a karasov. Bohužiaľ sumec ani jeden. Večer sme to rozbalili priamo na Váhu. Dorazili už aj posily Mendo a Gula. Aj druhá noc prebehla v kľude. Ráno sme sa spolu s Ferom vybrali za znalcom Sĺňavy a okolia Jurom Mrázikom. V príjemnom prostredí jeho penziónu sme sa dohodli, kde a ako budeme loviť. Asi o druhej poobede sme už spúšťali loď na vodu. Po pol hodine jazdy putovali nástrahy do vody a začalo vábenie. Lovili sme v hĺbke 3 až 5 metrov. Na háčikoch boli rybky a dážďovky.
Po hodine lovu sa Ferov plavák prudko ponoril. Nasledoval razantný zásek a pomerne silný odpor. Bolo vidno, že nejde o žiadneho sumčieho trpaslíka. Po dvoch minútach sa ryba ukázala prvýkrát na hladine. Konštatovali sme, že ide o sumca niečo cez jeden a pol metra dlhého a viac ako dvadsať kilogramov ťažkého. Nasledovalo tradičné potľapkanie po sumcovej hlave. Ešte čerstvej rybe sa to samozrejme nepáčilo a nasledoval prudký únik. po minúte sumcovi sily došli a tak som ho uchopil za spodnú čelusť a vtiahol do člna. Juro nám spravil spoločnú fotku a sumec putoval späť do vody. Takto sme pokračovali dole prúdom až do večera. Zaznamenali sme ešte dva zábery a pár ťukancov od menších sumcov.
Večer sme sa s Jurom rozlúčili a vrátili sa k Váhu. Keďže už bolo dosť hodín, moje aj Ferove prúty povyvážal sumčiarsky novic Papo spolu s Macom za asistencie Joja. Ráno okolo tretej ma prebudil zvuk rolničky. Zistil som, že pri prúte už poctivo striehne Jojo a tak pri ďalšom prudšom ťahu a mojich slovách "sekaj", Jojo neváhal a o pár sekúnd som už mohol sledovať Ferov ohýňajúci sa prút. Prešli tri minúty a bolo dobojované. Za spodnú čeľusť som ťahal z vody pekného asi meter a pol dlhého sumca. Táto ryba ukázala, čo je to dobrá tímová práca. Ferov prút zaviezol Papo s Macom, rybu zasekol a zdolal Jojo a na breh som ju zasa dostal ja. Ráno nasledovalo meranie a fotenie. Doobedie sme strávili lovom nástrahových rýb. Podarilo sa mi uloviť dvoch veľmi pekných skoro dvoj kilových jalcov a jedného asi 90cm úhora. Takto vystrojení sme nechali chlapcov s našimi prútami pri Váhu a v zostave Fero, Mendo, Mendov švagor Milan a ja sme sa vybrali vyskúšať ďalšie tečúce vody v okolí. Keďže na nami vytypovanom kanály nebol žiadny zjazd do vody a Ferova loď vážila viac ako 300kg k vode sme sa nedostali. Na druhom kanály sa situácia opakovala. Jediný zjazd bol za uzamknutým plotom tesne pod hrádzou. Nasledovala ukážka Ferovej diplomacie a o päť minút sa už odomykali zámky a za asistencie chlapíka s brokovnicou sme spúšťali čln do vody. Silný vietor ale zapríčinil to, že na miesto splavovania sa dole prúdom sme sa pohybovali stále na tom istom mieste od jedného brehu k druhému. Po hodine sme to vzdali a vrátili sa späť k Váhu.Noc nám žiadny záber nepriniesla.
Ráno sme sa dohodli, že sa presunieme o niečo vyššie. Začiatok sťahovania nám spestril "off-roaďácky" výkon Fera, ktorý absolvoval 4 neplatné pokusy dostať svoju Octáviu aj s loďou hore prudkým kopcom. Aj keď sa snažil ako vedel, výsledkom boli len obrovské kúdoly prachu. Nakoniec sme presun zvládli. Vybrali sme si miesto, rozložili tábor a čakali na Fera, ktorý šiel hore prúdom loďou. Asi okolo tretej sme spolu s Mendom, Ferom, Macom a Milanom sadali do lode a púšťali sa dole prúdom. Za tri hodiny vábenia sme mali 5 záberov, no veľkosť sumcov bola max. 80cm. Večer sme sa vrátili a povyvážali prúty. Na prudký záber tesne po vyvezení odpovedal Maco silným zásekom, no ako nakoniec
vysvitlo, na druhom konci nebol sumec, ale wobler miestneho lovca, ktorý si večerné chvíle spestroval vláčením cez naše šnúry. Keďže sa k nám pripojili po pracovných povinnostiach "sporťáci" Jojo a Juro, dohodli sme sa, že pôjdeme ešte vábiť. Splavili sme asi trojkilometrový úsek a zaznamenali 10 záberov. Sumce boli v klasickej dĺžke 50 až 90cm. Jediná väčšia ryba zabrala Ferovi, no po troch sekundách sa prút vyrovnal. Pod neúspešný zásek sa podpísali zrejme použité dva jednoháčiky.
Skončila sa aj posledná noc výpravy. Balenie nám "spríjemňovali" nákladné autá jazdiace blízko nás v pravidelných intervaloch po prašnej ceste. Mne sa ešte muselo podariť zbaliť dva metre kubické vecí do môjho nie práve najväčšieho auta. Okolo 8 hod. sme sa rozlúčili a vyrazili smer východ.
Dvaja väčší a sedem menších sumcov svedčia o tom, že aj napriek veľmi nízkej tohtoročnej aktivite sumcov sa na Váhu pri plnom nasadení sumec uloviť dá. Potešilo ma aj 15 záberov, ktoré sme mali aj počas poslednej noci. Aj keď nepadol žiaden rekord som rád, že som mohol stráviť týchto niekoľko dní s partou ozaj "správne trafených" chlapov. Poďakovať by som sa chcel všetkým "sporťákom" a za dobré rady aj Jurovi Mrázikovi. Ak všetko dobre vyjde, stretneme sa v tomto roku na jednom netradičnom love ešte raz.
Erik Zbiňovský
